Keď sa Hitler prestal iba vyhrážať: Teror henleinovských ordnerov si v pohraničí vyžiadal desiatky obetí

Stretávajú sa takto každý rok a ich masové mítingy v norimberskej Luitpoldarene majú vždy nejaký leitmotív. Zhromaždenie, ktoré nacisti zvolali na začiatok septembra 1938 a nazvali ho Reichsparteitag Großdeutschland, má byť oslavou Veľkého Nemecka a pripomenutím marcového anšlusu Rakúska. Sú pritom presvedčení, že nešlo o posledné rozšírenie územia Tretej ríše.

Už niekoľko mesiacov totiž eskaluje napätie medzi Berlínom a Prahou a nedá sa vylúčiť, že vyústi až do ozbrojeného konfliktu. Dôvodom je situácia v československom pohraničí, nazývanom Sudety a obývanom nemeckou menšinou, ktorá je podľa nacistov utláčaná a systematicky likvidovaná.

Adolf Hitler chce preto pripojiť aj toto teritórium k svojej ríši. A tak všetci netrpezlivo čakajú na jeho vystúpenie, ktorým má v pondelok 12. septembra zhromaždenie vyvrcholiť. Je jasné, že sa bude týkať „československého problému“, no nik ešte nevie, s čím führer vyrukuje. Vyhlási východnému susedovi vojnu?

Jeho prejav je ako vždy emotívny, teatrálny a okrem účastníkov norimberského zhromaždenia ho prostredníctvom priameho rozhlasového prenosu počúvajú milióny ľudí. A nielen v Nemecku.

„Pomery v Československu sú neznesiteľné. Sudetských Nemcov tam olúpili o ich právo na sebaurčenie a hospodársky ich zničili, aby ich mohli plánovane vyhubiť. Túto pravdu nemôžu zahladiť nijaké prázdne frázy, fakty ju dokazujú. Nemeckých ľudí tam utláčajú, lebo si spievajú svoje piesne, ktoré Čechom nevyhovujú, do krvi ich tam bijú, lebo nosia biele pančuchy, ktoré sa Čechom nepáčia, týrajú ich, lebo sa zdravia po svojom. Možno sú tieto pomery ľahostajné západným demokratom, veď ide len o tri a pol milióna Nemcov, no nám ľahostajné nie sú! Nemci v Československu nie sú ani bezbranní, ani opustení! A ak sa títo týraní ľudia nedočkajú pomoci zo žiadnej inej strany, tak sa tejto pomoci určite dočkajú od nás!“ kričí až extaticky Adolf Hitler.

V Československu, kde jeho prejav tiež vysiela rozhlas, zavládne zdesenie. Obzvlášť, keď mikrofóny zachytávajú búrlivé ovácie prítomného publika. Nemenej nadšení, ako účastníci nacistického zhromaždenia v Norimbe...