Viac než polovica Čechov by sa pri útoku zapojila do obrany krajiny, so zbraňou v ruke len menšina

Viac než polovica Čechov by sa v prípade vojenského napadnutia Českej republiky chcela nejakým spôsobom zapojiť do obrany krajiny.

Bojovať so zbraňou v ruke je však ochotných len 28 percent ľudí. Výrazná väčšina Čechov neuvažuje nad službou v armáde, pre časť ľudí prichádza do úvahy len mesačný dobrovoľný výcvik.

Silnie tiež skepsa voči rastu výdavkov Česka na obranu. Ukazujú to dáta z júnového prieskumu analytického ústavu STEM, ktoré zverejnil v utorok.

Výskumníci sa respondentov najskôr opýtali, či by boli ochotní zapojiť sa do obrany štátu so zbraňou v ruke, na čo im kladne odpovedalo 28 percent opýtaných.

Zvyšku položili otázku, či by sa zapojili iným spôsobom – napríklad v logistike, IT alebo zdravotníctve, na čo 53 percent odpovedalo súhlasne.

„Celkovo ide o viac než polovicu populácie, ktorá deklaruje, že by sa nejakým spôsobom zapojila do obrany krajiny,“ podotkol analytik STEM Jiří Táborský.

Výskumníci sa ďalej pýtali na postoj ľudí k armáde, na čo im 79 percent respondentov odpovedalo, že o službe v armáde neuvažovali a ani neuvažujú.

Je to o štyri percentuálne body viac než pri poslednom prieskume v januári. „Hoci je zrejmé, že o službu v armáde na pozícii vojaka z povolania alebo službu v aktívnej zálohe je záujem skôr menší, je tu veľká časť populácie, ktorá by mala záujem o krátkodobé vojenské cvičenie, v ktorom by sa naučili základy,“ povedal Táborský.

Celkovo ide o 14 percent občanov, pričom vo vekovej skupine 18 až 29 rokov je to 25 percent opýtaných.

Ľudia by sa chceli naučiť najmä to, ako sa správne zachovať v krízových situáciách. Záujem majú tiež o zdravovedu a prvú pomoc. Naopak, Čechov najmenej zaujíma používanie strelných zbraní či kybernetická bezpečnosť.

Ďalšou témou, na ktorú sa STEM pýtal, bol postoj Čechov k zvyšovaniu výdavkov na obranu.

V porovnaní s januárovým prieskumom mierne ubudlo ľudí, ktorí by preferovali vyššie výdavky na obranu, a zároveň pribudlo tých, ktorý už súčasné výdavky považujú za prehnané.

Výskumný ústav však podotkol, že dáta boli nazbierané ešte pred summitom NATO v Haagu, kde sa členské krajiny dohodli na postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu na celkovo päť percent HDP.

Do výskumu analytického ústavu STEM, ktorý sa uskutočnil od 12. do 26. júna, sa zapojilo 1059 respondentov starších než 18 rokov.