Von der Leyenová podporila čisté technológie a dekarbonizáciu, dotkla sa aj postavenia pracovníkov či bývania

EÚ musí podporovať a aj odmeňovať spoločnosti, ktoré sú aktívne v oblasti dekarbonizácie a obehovej ekonomiky a znižujú tak závislosť EÚ od iných krajín. V stredu na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu to naznačila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v rámci prejavu o stave Únie.

Leyenová v pléne europarlamentu pripomenula, že dnes nízkouhlíkové zdroje tvoria viac ako 70 percent elektriny v EÚ, ktorá patrí medzi svetových lídrov v oblasti patentov na čisté technológie. Je v tom lepšia ako USA a preteká sa s Čínou. „Dobiehame americký rizikový kapitál v oblasti čistých technológií a sme ďaleko pred Čínou. Sme na ceste k dosiahnutiu nášho cieľa do roku 2030, ktorým je zníženie emisií aspoň o 55 percent. Toto je sila Európskej zelenej dohody. Musíme sa držať našich cieľov v oblasti klímy a životného prostredia,“ odkázala šéfka eurokomisie.

Zelená tranformácia ako európske úsilie o nezávislosť

Vysvetlila, že vedecké poznatky aj ekonomické a bezpečnostné argumenty sú presvedčivé a zelená transformácia je ústredným bodom úsilia EÚ o nezávislosť. Lebo znižuje jej energetickú závislosť. Dodala, že aj obehová ekonomika obmedzuje strategickú závislosť EÚ od zahraničných dodávateľov a vytvára nové odvetvia.

Podľa jej slov Európska komisia desať rokov po prijatí Parížskej dohody navrhla nové ciele do roku 2040. Pripustila, že mnohí ľudia majú obavy z rozsahu toho, čo EÚ čaká, a preto nadchádzajúca transformácia musí podporovať ľudí a posilňovať priemysel. To znamená aj posilnenie verejných a súkromných investícií, vytvorenie vedúcich trhov pre obehové a čisté produkty s cieľom vytvoriť pracovné miesta a investície v Európe.

Spravodlivosť transformácie má podľa jej slov zabezpečiť Sociálny klimatický fond. A zabezpečenie rovnakých podmienok na globálnej úrovni, najmä pri stanovovaní ciel uhlíka na hraniciach, znamená, že Európa musí chrániť svoje odvetvia.

„Európske podniky robia správnu vec, pokiaľ ide o dekarbonizáciu. Mali by byť odmeňované a motivované. Inak riskujeme, že sa budeme spoliehať na dovoz ocele, ktorú naši výrobcovia automobilov potrebujú, alebo hnojív, ktoré potrebujú naši poľnohospodári. Boli by sme vydaní na milosť a nemilosť cenám, objemu a kvalite, ktorú sú iní ochotní a schopní poskytnúť,“ opísala situáciu.

Vysvetlila, že v oblasti výroby ocele a iných kovov globálna nadmerná kapacita znižuje marže a ponecháva len malú motiváciu odmeňovať podniky využívajúce čistú energiu. To podľa nej sťažuje európskemu oceliarskemu priemyslu investície do dekarbonizácie. Preto Európska komisia navrhne nový, dlhodobý obchodný nástroj, ktorý nahradí končiace ochranné opatrenia pre oceľ a ktorý bude chrániť európsky priemysel pred nekalou hospodárskou súťažou.

Postavenie pracovníkov a dostupnosť bývania

EÚ nesmie zabudnúť na záujmy zamestnancov, dostupné bývanie a tiež dostupné ceny energií, upozorňuje tiež von der Leyenová v rámci prejavu o stave Únie.

Leyenová upriamila pozornosť aj na pracovné miesta a filozofiu, že ak EÚ chce mať konkurencieschopnú ekonomiku, musí posilniť postavenie pracovníkov. Preto EK navrhne zákon o kvalitných pracovných miestach, aby zabezpečila, že moderné zamestnanie drží krok s modernou ekonomikou.

„Ide o otázku základnej sociálnej spravodlivosti. Naliehavo potrebujeme ambicióznu Európsku stratégiu boja proti chudobe. Predstavíme náš plán na pomoc pri odstraňovaní chudoby do roku 2050. Podložený silnou zárukou pre deti, ktorá ochráni deti pred chudobou,“ uviedla.

Komisia podľa jej slov pripravuje sériu legislatívnych balíkov týkajúcich sa dostupnosti bývania a životných nákladov. Čo odzrkadľuje aj nárast cien energií. Pripomenula, že na vrchole energetickej krízy EÚ konala a vďaka spoločnému úsiliu sa rýchlo podarilo stabilizovať ceny a zabezpečiť dodávky energií.

„Sme na ceste k energetickej nezávislosti. Účty za energie sú však stále skutočným zdrojom obáv pre milióny Európanov. A náklady na priemysel sú stále štrukturálne vysoké. Vieme, čo viedlo k nárastu cien: závislosť od ruských fosílnych palív. Je teda čas zbaviť sa špinavých ruských fosílnych palív,“ opísala situáciu.

Zdôraznila, že ceny za energie zníži čistá domáca energia, a preto treba vyrábať viac domácich obnoviteľných zdrojov energie s jadrovou energiou ako základným zdrojom.

„Musíme urgentne modernizovať a investovať do našej infraštruktúry a našich prepojovacích vedení. Preto navrhneme nový balík opatrení pre rozvodné siete na posilnenie našej sieťovej infraštruktúry a urýchlenie povoľovania,“ povedala.

Spresnila, že v nadväznosti na to Európska komisia ešte v stredu predstaví novú iniciatívu s názvom Energetické diaľnice, pričom bolo identifikovaných osem kritických úsekov v energetickej infraštruktúre EÚ. „Budeme pracovať na odstránení týchto úzkych miest jedno po druhom. Spojíme vlády a energetické spoločnosti, aby sme vyriešili všetky zostávajúce otázky. Pretože Európania potrebujú dostupnú energiu práve teraz,“ odkázala.

Spomenula, že dostupnosť bývania je neistá pre príliš veľa Európanov. Ceny domov od roku 2015 vzrástli o vyše 20 %. Počet stavebných povolení klesol za päť rokov o viac ako 20 percent.

„Toto je viac než len bytová kríza. Je to sociálna kríza. Narúša sociálnu štruktúru Európy. A ohrozuje našu konkurencieschopnosť,“ skonštatovala. A dodala, že Európska komisia ešte tento rok predstaví prvý Európsky plán dostupného bývania a zvolá aj prvý samit EÚ o bývaní.