Mladé dievčatá snívajú, že sa vydajú za Kórejčana. Prečo nás tak pobláznila juhokórejská kultúra?

Nedávno som si listovala v tínedžerskom časopise Kamarát. Približne 80 percent obsahu tvorili fotografie a príbehy mladučkých hviezd kórejskej hudobnej scény – takzvaného K-popu.

Len pred pár mesiacmi sme celá rodina s napätím sledovali kórejský seriál Squid Game. Dnes si namiesto čalamády bežne pripravujeme kimči.

Na kozmetike som si nikdy „neulietavala“, no zakaždým, keď sa prechádzam nákupným centrom, prekvapí ma, koľko nových obchodov s kórejskými skrášľovacími produktmi pribudlo.

A nielen s kozmetikou – aj s hračkami, dizajnovými drobnosťami či potrebami do domácnosti. Rovnako bola pre mňa zážitkom reality šou, v ktorej si dievčatá z Brazílie vyberali kórejského partnera a spievali chválospevy na tamojších galantných mužov.

Hallyu

To, čo dnes sledujeme, nie je tak celkom náhoda. Ide o premyslený a dlhodobo budovaný fenomén známy ako hallyu – „kórejská vlna“.

Tento pojem sa začal používať koncom 90. rokov, keď sa juhokórejské seriály a popová hudba začali masovo šíriť po Ázii. Z regionálneho trendu sa postupne stal globálny kultúrny export, ktorý dnes zahŕňa hudbu, film, televíziu, gastronómiu, kozmetiku aj módu.