Dlh Slovenska sa vlani pravdepodobne opäť dostal pod hranicu 60 percent HDP, znižovanie by malo pokračovať

Zadlženie Slovenska sa v druhom polroku vlaňajška pravdepodobne opäť znížilo pod maastrichtskú úroveň 60 percent hrubého domáceho produktu. Makroekonóm VÚB Michal Lehuta na základe mesačných údajov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá spravuje približne deväť desatín celkového verejného dlhu Slovenska, odhaduje pokles zadlženia ku koncu minulého roka na úroveň okolo 59,8 percenta HDP. Odhad samotnej ARDAL, ale aj schváleného rozpočtu na nasledujúce roky, je pokles na 59,4 percenta HDP.

Verejný dlh by mohol ostať pod úrovňou 60 percent HDP aj celý tento rok a v jeho závere byť o čosi nižší ako v decembri 2022. "Napriek vysokému rozpočtovanému deficitu verejných financií (6,4 percenta HDP) k tomu môže dopomôcť aktuálne veľká likviditná rezerva štátu (sedem až desať percent HDP). Vo februári dlh výrazne klesne pre splatné dlhopisy v objeme troch miliárd eur (2,8 percenta HDP)," vyčíslil Lehuta.

Zdôraznil, že zníženie verejného dlhu je potešujúcou správou, keďže úverový rating Slovenskej republiky má negatívny výhľad u všetkých troch hlavných medzinárodných agentúr. "No hranice našej národnej dlhovej brzdy sa vlani nachádzali od 45 do 55 percent HDP - bezpečná úroveň verejného zadlženia je tak ešte citeľne nižšie," zdôraznil analytik.

Pripomenul, že ústavný zákon o dlhovej brzde by v bežných časoch vyžadoval prísne rozpočtové opatrenia. Keďže však ešte neuplynuli dva roky od programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera, uplatňujú sa zatiaľ len niektoré sankcie, napríklad zmrazenie platov členov vlády. Významnejšie obmedzenia by hrozili v máji, kedy by dlhová brzda vyžadovala viazanie tri percentá výdavkov a prípravu vyrovnaného rozpočtu na rok 2024. "Dovtedy však očakávame skôr zmenu ústavného zákona, ktorá sa pripravovala už dlhšie, alebo parlamentné voľby a vznik novej vlády," doplnil Lehuta.

Ak by Slovensko dokázalo svoje verejné príjmy a výdavky v priebehu niekoľkých rokov vyrovnať a ekonomika by v bežných cenách rástla o 4 - 4,5 percenta, dlh v pomere k HDP by sa podľa neho mohol znižovať aj o viac ako 2 percentuálne bodyročne. Na predpandemickú úroveň by sa tak teoreticky mohol znížiť do roku 2030.