Genocída a porušovanie ľudských práv v Číne: väzni boli k posteliam pripútaní aj tri mesiace

Päťdesiatnička Gulbahar Haitiwajiová hovorí, že máva nočné mory takmer každý týždeň. Nanovo v nich prežíva čas strávený vo väzení v Sin-ťiangu.

 

„Vždy sa mi vynorí tento obraz,“ povedala Gulbahar pre portál Voice of America (VOA). „Sme tam zamknutí, odrezaní od sveta. Vždy sa bojím, že nás zabijú.“

 

Medzinárodné organizácie pre ľudské práva označili zaobchádzanie Číny s prevažne moslimskými etnickými menšinami v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang za zločiny proti ľudskosti a za genocídu, informuje VOA. Peking tieto informácie dlhodobo odmieta. 

 

Slovenská poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH) minulý piatok spolu s ďalšími 22 europoslancami z deviatich členských krajín EÚ vyzvala lídrov Únie, aby naplno využili prebiehajúci dialóg o ľudských právach s Čínou. Upozornili by tak na na neakceptovateľné porušovanie ľudských práv a zločinov proti ľudskosti. 

 

List poslancov zo štyroch rôznych politických frakcií upozorňuje, že „totalitná Komunistická strana Číny sa musí za svoje zločiny zodpovedať.“ 

Zadržaní nevedia, za čo ich trestajú

„Prvé slovo, ktoré mi napadá, je ‘beznádej‘, pretože sme nikdy nevedeli, aké dlhé tie dni budú; a ‘strach‘, pretože sme sa veľmi báli dní, ktoré nás čakajú,“ spomína si Gulbahar.

 

Umiestnili ju do cely určenej pre deviatich ľudí. Bolo tam deväť lôžok umiestnených vedľa seba, aby vytvorili jednu veľkú posteľ. Spomenula si na 35 zadržaných ľudí, natlačených na tejto posteli s kovovými krúžkami na jednej strane postele. Potrestaní boli spútaní a priviazaní ku kovovým krúžkom.

 

„Bola som zviazaná 20 dní,“ povedala. „Osoba, čo tam bola zviazaná najdlhšie, tam bola tri mesiace.“

 

Gulbahar nevedela, prečo bola potrestaná.

 

„Nemohla som vykonať potrebu desať dní, keď som bola priviazaná k posteli, keď som bola priviazaná ako pes – a keď som to urobila prvýkrát pred ľuďmi, plakala som,“ rozprávala pre VOA.

 

Skupina poslancov svoje stanovisko zverejnila v liste adresovanom šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi a osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva Eamonovi Gilmorovi.

 

„Nemôžeme si pred týmto terorom zatvárať oči rovnako, ako si nemôžeme dovoliť, aby sa čínska Komunistická strana vyhýbala zodpovednosti prostredníctvom svojich cynických pokusov o zmenu medzinárodných ľudskoprávnych noriem,“ píše sa v liste, ktorý iniciovala Lexmann.

Deti kvôli bolesti predčasne zostarli

 

Len málo je tých, ktorým sa podarí utiecť a rozpovedať, čo sa im stalo. Ujgurská utečenkyňa Aséna Tahir Izgil unikla genocíde svojho ľudu v Číne. Teraz sa snaží žiť ako tínedžerka v Amerike.

 

V Spojených štátoch sa 19-ročná Aséna Tahir Izgilová cíti ako „babička“, vysvetľuje pre portál The Atlantic. Aséna je členka Ujgurskej etnickej menšiny, ktorú čínska vláda väzní v pracovných táboroch. Tvrdí, že kvôli bolesti, ktorej bola svedkom pred útekom v roku 2017, zostarla o veľa rokov. Hovorí, že je pre ňu ťažké nadviazať kontakt s americkými tínedžermi.

 

„Hovoria o... TikTokoch... oblečení, nákupných centrách, hrách, filmoch a podobne,“ rozpráva. „A pritom veci, o ktorých premýšľam ja, sú genocída, Ujguri, medzinárodná politika... všetky tie nepríjemné fakty pre dospelých.“ Aséna sa snaží prispôsobiť novonadobudnutej slobode a taktiež sa vyrovnať so smútkom a vinou z toho, že je utečenkyňa.

 

Europoslanci v liste vymenovali 20 konkrétnych zločinov proti ľudskosti a porušení ľudských práv, ako napríklad hromadné sledovanie občanov v Číne a Hongkongu i zločiny proti ľudskosti v oblasti Sin-ťiang a v Tibete. Spomenuli aj rastúci útlak v Hongkongu a využívanie čínskeho bezpečnostného zákona na potlačenie prodemokratických snáh, ktorým sa riadia aj mimo čínskeho územia, a čínske policajné stanice vo viacerých členských štátoch EÚ.

 

V liste sú menovaní konkrétni občania, politici, aktivisti, náboženskí predstavitelia, misionári či umelci, ktorých čínske úrady z rôznych dôvodov zatkli, uväznili, mučili alebo ktorí sú nezvestní.

 

Európska únia by sa mala držať svojich princípov

 

V článku z roku 2021, ktorý zverejnila štátna tlačová agentúra Xinhua, Čína opísala zariadenia v Sin-ťiangu ako centrá odborného vzdelávania a prípravy, ktoré „úplne zaručujú osobnú slobodu a dôstojnosť stážistov“. Cieľom centier bolo deradikalizovať tých, ktorí tam sú.

 

„Stále budujú ďalšie tábory, dávajú do týchto stavieb viac a viac prostriedkov a len klamú svet,“ povedala Gulbahar Haitiwajiová pre VOA.

 

Lexmann s kolegami vyslovila aj jednoznačný nesúhlas s donedávna plánovanou návštevou guvernéra oblasti Sin-ťiang Erkina Tuniyaza v Bruseli. Tuniyaz pod tlakom silného nesúhlasu svoju návštevu Bruselu napokon sám zrušil.

 

„Je nezodpovedné a neúctivé, ak demokratické vlády pozývajú na stretnutia verejných činiteľov, ktorí sú zapojení do zločinov proti ľudskosti. Ak EÚ nebude principiálna vo svojich hodnotách a poukazovaní na hrubé porušovanie ľudských práv a medzinárodných dohovorov zo strany diktátorských režimov, tak sa sama stane obeťou ich praktík a vazalom ich ekonomických záujmov. V dôsledku toho znásobí našu zraniteľnosť a ohrozí našu bezpečnosť,“ vysvetlila poslankyňa, ktorá je členkou Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci a podpredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC).

 

Medzinárodná organizácia Human Rights Watch odporúča Európskej únii, aby pristúpila k dialógu o ľudských právach s Čínou len vtedy, „ak dostane dostatočné záruky, že sa čínske orgány zaviažu zvrátiť svoje strašné skóre v oblasti ľudských práv. Zároveň treba, aby bola samotná EÚ pripravená vyslať silný odkaz a prijať ambiciózne opatrenia voči vážnemu porušovaniu ľudských práv zo strany čínskej vlády v posledných rokoch – vrátane medzinárodných zločinov, najmä zločinov proti ľudskosti.“

 

Zo slovenských europoslancov sa pod otvorený list podpísali aj Vladimír Bilčík (Modrá koalícia), Peter Pollák (OĽaNO) a Ivan Štefanec (KDH).

Autorka je študentkou Katedry žurnalistiky FiF UK.

Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.