Adam a Bohuš alebo príbeh o dvoch dôchodcoch
Páni Adam a Bohuš sú na dôchodku. Obaja majú odpracovaných 40 rokov, obaja zarábali a platili odvody zo zárobku približne vo výške priemernej slovenskej mzdy.
Píše sa rok 2023. Pán Adam poberá dôchodok vo výške 550 eur. Pán Bohuš poberá dôchodok vo výške 685 eur.
Prečo je rozdiel vo výške dôchodkov pána Adama a pána Bohuša 135 eur? Respektíve, prečo má pán Bohuš dôchodok o 25 percent, teda o štvrtinu, vyšší?
Prečo je rozdiel medzi dvoma dôchodcami, ktorí získali rovnaký počet rokov dôchodkového poistenia a rovnako platili odvody zo zárobku vo výške približne priemernej slovenskej mzdy? A prečo je ten rozdiel taký veľký?
Pretože pán Adam šiel do dôchodku už v roku 2012 – ale pán Bohuš až v roku 2022.
Preto.
Rozumiete tomu? Chápete, prečo je rozdiel vo výške dôchodkov 25 percent (!!) len zato, lebo jeden šiel do dôchodku o 10 rokov skôr? Aký potom bude rozdiel vo výške dôchodku medzi pánom Adamom a pánom Cyrilom, ktorý pôjde do dôchodku až v roku 2032?
Žeby 50 percent, teda celá polovica?
Je to normálne?
Ja si myslím, že to normálne nie je. Príčinou je fakt, že pri výpočte novopriznávaného dôchodku sa vo vzorci na výpočet používa takzvaná dôchodková hodnota, ktorá medziročne rastie tempom rastu priemernej mzdy na Slovensku – avšak valorizácia dôchodku priznaného v minulosti je len o takzvanú dôchodcovskú infláciu.
História posledných rokov jasne dokazuje, že medziročný rast miezd na Slovensku je výrazne vyšší ako rast cien. Aktuálne obdobie je výnimka potvrdzujúca pravidlo.
A tak ako spoločnosť mlčky sledujeme už desať rokov, odkedy sa za druhej vlády Roberta Fica zrušila takzvaná švajčiarska valorizácia, ako sa zo „starodôchodcov“ stávajú občania druhej kategórie.
Už pred rokom som na tomto mieste písal, že spôsob valorizácie je potrebné zmeniť. Výsledok? Politické strany v parlamente, jedno ktoré, sa škriepia, ako kozmeticky opraviť valorizáciu dôchodkov – o dôchodcovskú infláciu.
Dámy a páni, budíček. Dôchodkový systém na Slovensku potrebuje upratať. Pri vysokom rešpekte k zásade, že dôchodkový systém musí byť udržateľný a na dôchodkoch sa môže vyplatiť len toľko, koľko do systému natečie z odvodov a primeraného príspevku od štátu, treba konečne vyriešiť niekoľko zásadných systémových chýb. A nespravodlivá valorizácia, ktorá robí chudákov z ľudí, ktorí sú na dôchodku už viac rokov, je jedna z nich.