Ukrajinské námorníctvo vstáva z popola. Posilnia ho korvety a mínolovky

O samostatnom ukrajinskom námorníctve môžeme hovoriť už ku koncu prvej svetovej vojny, v rokoch 1917 až 1921, v rámci Ukrajinskej ľudovej republiky, keď došlo k rozdeleniu ruskej Čiernomorskej flotily. Toto obdobie samostatnosti nemalo však dlhé trvanie – po necelých piatich rokoch boli ukrajinskí bojovníci porazení boľševikmi.

O 71 rokov neskôr došlo pri rozpade Sovietskeho zväzu aj k deleniu Čiernomorskej flotily. Pre vysokých sovietskych dôstojníkov to bolo veľmi ťažké obdobie a snažili sa mu zabrániť všetkými prostriedkami, aby bol zachovaný veľký operačný zväz po novom pod ruskou vlajkou.

Podľa odhadov Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdiá mala v januári 1992 Čiernomorská flotila 80-tisíc vojakov, 69 veľkých vojnových lodí, vrátane troch lietadlových nosičov, šiestich raketových krížnikov, 29 ponoriek, 235 vojnových lietadiel a vrtuľníkov a veľký počet pomocných lodí.

Námorníci, ktorí by prisahali vernosť Ukrajine, mali byť obvinení zo vzbury. Rozdelenie námorníctva tak bolo až násilné, mnoho námorníkov sa živelne pridalo k novovznikajúcemu ukrajinskému námorníctvu a rozdeľovanie došlo až do extrému, keď 20. júla 1992 vyplávala z prístavu Sevastopol v podstate prvá loď ukrajinského námorníctva fregata SKR-112.

Veliteľstvo námorníctva v Moskve to považovalo za vzburu a pokúsilo sa podľa toho konať. Loď opustila svoju základňu na Krymskom polostrove smerom k Odese, čo spôsobilo prenasledovanie a pokusy o jej taranovanie loďami lojálnymi Moskve. Čoskoro niekoľko ďalších lodí, pomocných plavidiel a pobrežných jednotiek Čiernomorskej flotily nasledovalo rozhodnutie SKR-112, ale už bez snáh Moskvy o ich násilné zastavenie.

Novo samostatné Rusko stratilo rozdelením Sovietskeho zväzu nielen významnú námornú základňu v Odese, ale aj najväčšie sovietske lodenice v Mykolajive a v nich rozostavané veľké hladinové lode – raketový krížnik typu Slava a lietadlovú loď typu Kuznecov.

Nové ukrajinské námorníctvo sa skladalo predovšetkým z námorných plavidiel zdedených po sovietskej Čiernomorskej flotile a sovietskych pohraničných jednotkách. Medzi ne patrili fregaty projektu 1135 Burevestnik, korvety projektu 1124 Albatros, raketové člny projektu 206MR Vikhr, ponorka projektu 641 Foxtrot a rad ďalších pomocných plavidiel. Vážny stav ukrajinskej ekonomiky v prvých rokoch nezávislého štátu však vyústil v neúdržbu, zošrotovanie alebo predaj mnohých plavidiel. 

Zmluva o prenájme základní na Kryme

Spory o rozdelení námorníctva a správu základní na Kryme „definitívne“ rozlúskla Zmluva o rozdelení o postavení a podmienkach Čiernomorskej flotily skladajúcej sa z troch bilaterálnych dohôd medzi Ruskom a Ukrajinou podpísaných 28. mája 1997. Na základe dohôd obe krajiny zriadili dve nezávislé národné flotily, rozdelili si medzi sebou výzbroj a základne a boli stanovené podmienky pre umiestnenie ruskej Čiernomorskej flotily na Kryme. Zmluva bola doplnená ustanoveniami Rusko-ukrajinskej zmluvy o priateľstve, ktorá bola podpísaná o tri dni neskôr.

Sovietska Čiernomorská flotila, ktorá v tom čase mala hlavné sídlo na Krymskom polostrove, bola na základe dohody rozdelená medzi Rusko (81,7 percenta) a Ukrajinu (18,3 percenta). Výmenou sa Rusko zaviazalo zaplatiť 526 miliónov dolárov ako kompenzáciu za svoju časť rozdelenej flotily.

Ukrajina súhlasila aj s prenájmom krymských námorných zariadení Rusku na 20 rokov do roku 2017 s možnosťou automatického predĺženia na päť rokov. Rusko malo platiť Ukrajine ročne 97 miliónov dolárov za prenájom krymských základní. Táto platba bola odpočítaná z nákladov na ruský plyn poskytnutý a vyúčtovaný Ukrajine. Zmluva tiež umožnila Rusku udržiavať na Krymskom polostrove až 25-tisíc vojakov, 24 delostreleckých systémov, 132 obrnených vozidiel a 22 vojenských lietadiel.

V roku 2010 ukrajinský prezident Viktor Janukovyč vyhlásil, že prenájom základní na Kryme vrátane námornej základne v Sevastopole, ktorý mal vypršať v roku 2017, bude predĺžený o 25 rokov, minimálne do roku 2042. Po dohode s vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medveďom udelili Ukrajine zľavu za dodávky plynu.

Až do roku 2014 koexistovalo ukrajinské a ruské námorníctvo na Kryme v určitej symbióze. Ukrajina bola dlhé roky vnímaná ako pobočník Ruska, podobne ako Bielorusko, a dohoda o predĺžení zmluvy o prenájme základní na Kryme toho mala byť dôkazom.

Okupácia Krymu

Nastal však rok 2014 a počas udalostí Majdanu došlo k zvrhnutiu proruského prezidenta Janukovyča, na čo reagovalo Rusko vojenským zásahom na Kryme. Pre ukrajinské námorníctvo, ktoré malo hlavnú základňu v Donuzľave na Kryme, mala ruská anexia Krymu katastrofálne následky.