Prečo média mlčia? Pýta sa Fico a hovorí to, čo písali HN

Práca spravodajcu je v mojom ponímaní pomerne jednoduchá. Podáva správy o tom, čo sa aktuálne deje. Z toho vyplýva, že by sa mal pustiť do akejkoľvek témy, ktorá je relevantná pre čitateľov jeho média. Mal by ju následne sprostredkovať zrozumiteľne, vecne a nepredpojato.

Nie, nevymyslel som teplú vodu, ani mi o to nejde. Chcem iba klásť dôraz na to, že spravodajca má spracovať každú zaujímavú tému, nech má neblahé dôsledky pre tú či onú časť politického spektra. Inak to ani nejde, cíti nutkanie. V tomto duchu som napísal článok o spornom nákupe vrtuľníka na pôde ministerstva vnútra.

Rezort Romana Mikulca si zadovážil helikoptéru priamym rokovacím konaním – teda bez súťaže. Lenže americká spoločnosť Bell Textron, ktorá chcela svoje stroje ponúknuť, no nemohla, sa obrátila okrem iného na súd. Ten rozhodol v jej prospech: silové ministerstvo nemôže vrtuľník používať, kým justičný orgán nerozhodne o platnosti zmluvy ako takej.

O tom je (veľmi) v skratke vrtuľníková kauza Romana Mikulca. Uznáte, že novinár, ktorý tento tip dostane, ho musí aj spracovať. Nedá mu to. Lenže to napíše vo verejnom záujme. Áno, aj v osobnom záujme, lebo chce byť ten, ktorý s tým vyrukoval. V každom prípade, nenapíše to pre opozíciu. Nie je to náboj do politického boja.

Avšak, bol by naivný, keby si myslel, že sa to tak nemôže skončiť. Tentoraz som sa o tom presvedčil, keď mi známa poslala video predsedu Smeru-SSD Roberta Fica.

Médiá, prezidentka a mimovládky