Poľský premiér si na Ukrajine uctil pamiatku obetí volynského masakru
Poľský premiér Mateusz Morawiecki si dnes na západe Ukrajiny uctil pamiatku obetí masakrov na Volyni, kde počas druhej svetovej vojny ukrajinskí nacionalisti vyvražďovali poľské dediny. Poľskí partizáni vtedy v odvete vypaľovali ukrajinské dediny. Poľskí predstavitelia vtedajšie dianie označujú za genocídu, ukrajinskí za etnické čistky.
"Vzdal som hold obetiam volyňského masakru v neexistujúcej dedine Ostrówki, ktorej obyvateľov vyvraždili jednotky Ukrajinskej povstaleckej armády," napísal Morawiecki na sociálnej sieti, kde tiež zverejnil snímky, ako na mieste pomáha vztýčiť drevený kríž a modlí sa u neho. Položil tiež veniec k pamätníku na cintoríne, kde sú obete pochované. Premiéra podľa televízie Polsat sprevádzal jeden z tunajších rodákov Leon Popek, ktorý sa zaoberá výskumom volynskej tragédie.
Predseda konferencie poľských katolíckych biskupov počas dnešnej bohoslužby vo varšavskej katedrále Jána Krstiteľa, kde sa začali trojdňové spomienkové akcie k 80. výročiu volynského masakru, vyzval prezidentov, premiérov a úrady oboch krajín na dôstojné pochovanie všetkých obetí "genocídy". Arcibiskup Stanislaw Gondecki sa podľa serveru Onet tiež ohradil proti glorifikácii ukrajinských nacionalistov. O odpustenie je podľa arcibiskupa potrebné žiadať predovšetkým Boha, ale to nie je možné bez pravdivého pomenovania "genocídy poľského obyvateľstva na Volyni bez utekania k polopravdám a eufemizmom". A neumierali len Poliaci, ale aj Židia, Česi, Arméni, Rómovia a spravodliví Ukrajinci, ktorí zachraňovali Poliakov, dodal arcibiskup.
Poľsko patrí k najbližším spojencom Ukrajiny, ktorá sa už 16 mesiacov bráni ruskej invázii. Násilnosti z rokov 1943 až 1944 však vzťahy medzi oboma krajinami zaťažujú. Podľa historikov viac ako 100-tisíc Poliakov, vrátane žien a malých detí, zabili ukrajinskí nacionalisti v oblasti, ktorá ležala pred vojnou v juhovýchodnom Poľsku a dnes je väčšinou súčasťou Ukrajiny.
Zabíjanie vrcholilo pri takzvanej krvavej nedeli, kedy 11. júla 1943 bojovníci Ukrajinskej povstaleckej armády zaútočili na zhruba 150 poľských vsí, kde zahynulo vyše 10-tisíc Poliakov. Ukrajinskí historici naopak pripomínajú masakre civilistov pri "odvetných akciách" poľskej Zemskej armády proti ukrajinským dedinám, pri ktorých podľa odhadov zahynulo až 20-tisíc Ukrajincov. Počas desaťročia pod nadvládou Moskvy bola táto téma tabu a oba národy o nej dodnes diskutujú ťažko. Mnoho obetí nebolo nikdy nájdených ani identifikovaných.
Výročie predstavuje pre Varšavu diplomatickú výzvu. Poľská vláda by chcela, aby Kyjev uznal vinu Ukrajincov za masaker, ale zároveň by sa chcela vyvarovať stretu kvôli histórii, ktorý by mohol narušiť vzťahy Poľska s Ukrajinou. Minulý mesiac poľský prezident Andrzej Duda povedal, že Poľsko a Ukrajina sa dohodli na spolupráci pri oslave 80. výročia masakru. Ale začiatkom tohto týždňa podpredseda poľskej vlády uviedol, že masaker je stále "tŕňom" v poľsko-ukrajinských vzťahoch, napísala agentúra PAP k pozadiu Morawieckého cesty.