Ceny uránu sú vďaka záujmu vlád o jadrovú energiu maximálne za 12 rokov, ponuka je od Fukušimy menšia
Ceny uránu sa dostali na maximum za 12 rokov. Podľa poskytovateľa údajov o cenách UxC stúpli ceny tzv. žltého koláča za posledný mesiac zhruba o 12 percent na 65,50 dolára za libru (454 gramov) a dostali sa najvyššie od havárie v japonskej elektrárni Fukušima z roku 2011, uviedol ekonomický denník Financial Times.
Vlády po celom svete sa totiž začínajú znovu prikláňať k jadrovej energetike a príslušné energetické podniky sa predháňajú, aby si zabezpečili dodávky paliva.
Zvyšujúci sa dopyt
Termín žltý koláč sa používa na označenie prvého stupňa spracovania uránovej rudy. Je to prášková forma uránu s vysokým obsahom oxidu uránu a názov je odvodený od charakteristického žltého až oranžového odtieňa tejto suroviny. Je to dôležitý vstupný materiál pre výrobu jadrového paliva.
Dopyt po uráne vo svete zvyšujú vlády, ktoré sa usilujú o energetickú nezávislosť predĺžením životnosti súčasných jadrových elektrární a ktoré uvažujú o výstavbe nových elektrární vzhľadom na to, že ceny plynu po začatí ruskej invázie na Ukrajinu prudko vzrástli. Jadrová energia je teraz na ceste k tomu, aby sa znovu stala dôležitým zdrojom, pretože vlády v rámci boja proti zmene klímy hľadajú zdroje bezuhlíkovej energie.
Záujem o jadrovú energiu prudko znížila jadrová katastrofa vo Fukušime, po havárii klesol dopyt po uráne aj jeho ceny. To spôsobilo, že sa nerealizovali novoťažobné projekty, čo vytvorilo základ pre vyššie ceny v súčasnosti.
Tlak na ceny
Tlak na ceny potom zvýšil politický prevrat v Nigeri, ktorý má na globálnej produkcii uránu zhruba štvorpercentný podiel. Navyše kanadská firma Cameco, ktorá je druhým najväčším producentom uránu na svete, tento mesiac znížila celoročný výhľad produkcie pre problémy v bani a spracovateľskom závode v Kanade.
Ceny sú však stále ešte ďaleko od úrovne 73 dolárov za libru, kde boli pred haváriou vo Fukušime. Po havárii bol trh s uránom viac ako desať rokov prezásobený, pretože Japonsko a Nemecko začali svoje jadrové elektrárne vyraďovať z prevádzky.
Obchodník spoločnosti WMC Energy Per Jander uviedol, že rast ceny spôsobujú predovšetkým energetické spoločnosti, nie investori. V nasledujúcich rokoch podľa neho nastane kríza, pretože odvetvie sa vracia na úroveň pred Fukušimou a vzhľadom na tempo rozvoja jadrovej energie vo svete na čele s Čínou túto úroveň prekročí.
Minulý týždeň Svetová jadrová asociácia výrazne zvýšila odhad podielu jadrovej energie na celosvetovej produkcii elektriny a dopytu po uráne. Odhaduje, že do roku 2040 by mohlo byť viac ako 140 reaktorov v prevádzke dlhšie, ako sa predtým čakalo, v prevádzke pritom budú aj malé modulárne reaktory s výkonom 35 gigawattov. To si bude vyžadovať otvorenie nových baní, aby sa uspokojil dopyt po uráne, ktorý sa zdvojnásobí na 130-tisíc ton ročne.
Dodávky jadrového paliva tiež negatívne ovplyvnila vojna na Ukrajine. Rusko totiž zohráva zásadnú úlohu pri premene a obohacovaní uránu.
"Už nejaký čas existuje nerovnováha medzi ponukou a dopytom, ktorý teraz ešte prehĺbila geopolitika," uviedol riaditeľ maklérskej spoločnosti Ocean Wall Nick Lawson. Predpovedá, že cena uránu by do roku 2025 mohla vzrásť na 200 USD za libru.