Tajomstvá Jaroslava Foglara. Denníky slávneho spisovateľa a skautského vodcu odhalili aj jeho málo známu tvár

Ako to bolo s objavom Foglarových denníkov?

Jeho denníky sa zachovali takmer všetky, hoci jeden zničila voda. Časť už bola uložená v Pamätníku národného písomníctva, ale väčšinu sme našli v roku 2017 v jeho byte na Krišťanovej ulici na Žižkove, ktorý bol predtým skoro dvadsať rokov kvôli dedičským sporom súdne zapečatený. Okrem denníkov sme tam našli aj stránku z oddielovej kroniky s podpisom spisovateľa E. T. Setona, ktorý navštívil v Prahe loď, kde mal Jestřábov oddiel pred vojnou klubovňu. Až vďaka denníkom sa dá pochopiť mnohé z jeho života, ale aj to, ako vlastne vznikali jeho knihy.

Prekvapilo vás v jeho denníkoch niečo?

Bolo toho viac. Prekvapilo ma, s akým zápalom svoje knihy písal. Najlepšie z nich vytvoril väčšinou v čase, keď mal najviac práce. Záhadu hlavolamu, Pod junáckou vlajkou, Chatu v jazernej kotline… Základná línia Záhady hlavolamu vznikla prakticky za mesiac. Vychádzala najskôr na pokračovanie, ako ju postupne písal, a knižne ju vydal za protektorátu v roku 1941.

Takže písal skôr intuitívne ako premyslene?

Niektoré knihy áno, a tie sú jednoznačne najlepšie. Je fascinujúce, v akom šialenom strese ich písal. Každý týždeň musel odovzdávať kapitolu knihy, popri tom viedol svoj oddiel Dvojku, ktorý práve zakázali nacisti, robil časopis Mladý hlasatel a knihu písal, kde sa dalo – aj v električke, na lavičkách alebo v parku. Podobné to bolo s románom Stínadla se bouří, keď po vojne viedol časopis Vpřed.

On nepísal doma?

Väčšinou nie, najradšej chodil po Prahe na svoje šťastné miesta, kde mu vždy napadla časť knihy. Potom sa tam vracal s tým, že mu napadne ďalšia časť. Jeho najšťastnejšie miesto bolo v zákutí malej uličky pri parku Grébovka na Vinohradoch. Tam postojačky napísal mnoho kapitol svojich najdôležitejších kníh.