Česi a Slováci v jednom štáte: Všetky chyby, ktoré poznamenali ich spolužitie, sa stali tesne po vzniku ČSR

V Martinskej deklarácii z októbra 1918, v ktorej sa Slovensko prihlásilo k Českej republike a vzniklo Československo, sa tvrdí, že Česi a Slováci sú dve vetvy toho istého česko-slovenského národa. Je to pravda?

Nie je. V etnickom zmysle taký národ nikdy neexistoval, vždy tu žili vedľa seba Česi a Slováci. V politickom zmysle sa utvorenie takého jednotného národa – akým sú napríklad Američania –, nepodarilo. Štát, ktorý to mal kedysi v programe, navyše zanikol.

Česi považujú podľa sociologických prieskumov Slovákov za najobľúbenejší národ. Myslíte si, že to platí aj naopak?

Asi áno, ale nie som si istý, akú vlastne majú také štatistické zjednodušovania hodnotu. Predstavte si, že dostanete otázku, ktorý je váš najmilší národ. Každý si pod tým slovom predstaví niečo iné, a asi nebude ani málo tých, ktorých nebude baviť na takú povrchnú otázku odpovedať. Mne sa zdá pomer vzájomných sympatií oboch národov vyrovnaný. Možno je na Slovensku tej pozitivity trochu viac, nestretávam sa tam napríklad s takým pomstychtivým postojom, aký si časť Čechov osvojila pri delení federácie: „Neboli sme vám dosť dobrí, tak si trhnite.“

Na základe čoho a kedy vzniklo medzi našimi národmi pevnejšie puto ako k iným susedom?

Ja si myslím, že výnimočné puto je dané už tou jazykovou príbuznosťou. Keď chceme jedni druhým niečo povedať, ide to skoro rovnako ľahko ako v materinskom jazyku. Naše styky sú také bezbariérové. V posledných desaťročiach pred vznikom ČSR hralo úlohu aj to, že oba národy žili pod nadvládou Nemcov (Česi), respektíve Maďarov (Slováci). Stavili na to, že sa proti nim spoja, a ono to nakoniec vyšlo.

Kde sú korene jazykovej podobnosti oboch národov?

Jazykovedci hovoria, že oba jazyky vznikli zhruba pred tisíc rokmi z rovnakého praslovanského nárečia. Oba národy potom po stáročia prežívali pod nadvládou iných a oba sa zachránili podobným spôsobom: zatiaľ čo tí, ktorí chceli moc, majetok, vzdelanie a podobne, sa museli asimilovať, aby to dosiahli, pôvodná reč prežila medzi obyvateľstvom na vidieku.

Postupovali českí a slovenskí vlastenci v boji za obrodenie národa v zhode?

V žiadnej zvláštnej zhode nepostupovali. Už to, že Ľudovít Štúr a spol. kodifikovali spisovnú slovenčinu, bralo veľa vtedajších českých obrodencov ako ranu do chrbta. Priali si, aby na celom Slovensku zavládla čeština Kralickej biblie, ktorú však používali iba evanjelici.