Dekan Lekárskej fakulty: Viac slovenských študentov? Počet sme kedysi zvýšili, no štát nám dal len časť peňazí
Ako sa v priebehu rokov menilo vyučovanie na lekárskej fakulte?
Deje sa to celosvetovo, nielen na Slovensku, že vyučovanie sa presúva výrazne do simulačnej medicíny, do simulačných centier. Využívajú sa tak možnosti rôznych softvérov, môžu to byť figuríny alebo stoly, ktoré majú v sebe zabudovaný spôsob, akým simulujú akútne stavy.
Pacientov, ktorých vieme dávať priamo na výučbu, je čoraz menej a menej, preto sa do popredia dostávajú simulačné možnosti. Faktom však zostáva, že simulácia nedokáže nahradiť kontaktovú liečbu, to je aj dôvod, prečo sa snažíme mať aj tú. Potom sa vyvíjajú aj viaceré predmety alebo, lepšie povedané, výučba viacerých predmetov.
A medicína vo všeobecnosti sa ako zmenila?
Medicína sa veľmi mení počas rokov. Rozdelil by som to tak, že tu máme niečo pozitívne aj negatívne. Medzi pozitíva patria lepšie možnosti na diagnostiku, ako napríklad magnetické rezonancie či iné sofistikované vyšetrenia.
Máme k dispozícii nové terapeutické možnosti, robotiku využívanú v chirurgických odboroch, veľmi veľa terapeutického sa deje aj prostredníctvom rádiologickej metódy. Rádiológovia kedysi vôbec neliečili, len diagnostikovali, dnes vedia vstúpiť do procesu liečby aj terapeuticky.
Veľmi sa posunula aj kardiológia, väčšina vecí sa dá robiť neinvazívne, aby sa, zjednodušene povedané, pacient čo najmenej externe otváral, pracuje sa cez cievu. Ak sa aj pristúpi k chirurgickému zákroku, tak je tu laparoskopická chirurgia, vďaka čomu je rýchlejšia rehabilitácia.
To platí aj v iných odboroch, trebárs v ortopédii je tiež oveľa kratší čas rehabilitácie. Vyvinulo sa množstvo kvalitných liekov, ktoré sú pre nás dostupné.
Ako negatívum vnímam, že najmä v našej spoločnosti sa rozvinul pocit, že máme zdravotníctvo v katastrofálnom stave. Ľudia už vopred prichádzajú pesimisticky naladení s tým, že nič nebude fungovať. Netvrdím, že všetko funguje dobre, ale zasa nie vždy to funguje tak zle, ako sa hovorí.
Ďalšia vec je, že je dobré, ak je pacient zorientovaný, ak rozumie tomu, o čom sa s ním ako lekári rozprávame, ale veľa pacientov je až príliš edukovaných Googlom. Google v nijakom prípade nenahradí niekoľkoročné štúdium medicíny. Preto pacienti veľakrát podliehajú informáciám, ktoré sú internetovo síce dostupné, ale medicínsky nie kvalitné.
Spomínali ste, že viacerí prichádzajú s predsudkom ohľadne stavu zdravotníctva. Z vášho pohľadu je teda aký stav nášho zdravotníckeho systému?
Netvrdím, že sme na tom dobre. Snažíme sa, ako vieme. Nepochybne má svoje problémy aj ambulantný sektor, svoje má nemocničný sektor, čo ja osobne aj pozorujem, keďže pracujem v nemocničnom prostredí, konkrétne v nemocnici Ružinov v Bratislave.
Žiaľ, investície do nemocníc, aspoň do tých štátnych, boli za posledné roky naozaj minimálne. Pacient to potom cíti. Vidí predsa, ako vyzerá toaleta, na akej posteli leží a podobne. Liečba je podstatne lepšia ako to, čo vníma pacient, ale rozumiem tomu. On totiž nerozozná, či má dobrý liek, ale posúdi, ako fungujú výťahy.
A práve prostredie je neadekvátne storočiu, v ktorom sa nachádzame. Sú však aj nemocnice, ktoré sú na vysokej úrovni, aj v Bratislave, hoci nie štátne, a rovnako je to aj po celom Slovensku, že nájdeme zopár, ktoré sa vymykajú a sú pekné a funkčné.
Vráťme sa k výučbe. Pokiaľ ide o prijímacie skúšky, povedali by ste, že systém prijímania záujemcov o štúdium medicíny je dnes ľahší či náročnejší ako v minulosti?
Záleží na tom, čo budeme považovať za minulosť. Ja som sa na prijímačkách zúčastnil ešte za starého režimu, keď boli jednak ťažké, ale čo je najdôležitejšie, aj absolútne netransparentné. Nikto z nás nevedel, či je prijatý. Teraz je to celkom iné, u nás sú už dlhé roky transparentné, uchádzači majú okamžite výsledok, všetko je spracované počítačom, čo znamená, že sa to nijakým spôsobom nedá ovplyvniť.
To vnímam ako veľmi pozitívne, práve transparentnosť. Čo sa týka samotnej náplne, treba si uvedomiť, že záujemcovia sa uchádzajú o ťažkú školu, z toho logicky vyplýva, že sú aj ťažké prijímačky. Ak niekto chce ísť na medicínu, musí s tým rátať a pripraviť sa, že bude nutné sa neustále učiť.
Avšak vedomosti potrebné pri prijímačkách sú naučiteľné, obsahujú biológiu, chémiu, teraz sme prvýkrát zaradili aj všeobecné danosti. Do budúcnosti plánujeme v istej forme vrátiť aj fyziku, ešte nevieme presne, v akom rozsahu, určite však nie v takom, ktorý by bol porovnateľný s chémiou či biológiou.
Stále tiež prebieha diskusia o akomsi ohodnotení študenta, či má alebo nemá predpoklady stať sa lekárom. Som presvedčený, že väčšina absolventov sa medicíne aj bude venovať, avšak nedá sa to dosiahnuť bez daností ako empatia a podobne, preto by sme si chceli overiť aj danosti jednotlivých uchádzačov.
Nie sme však schopní a ani nie je možné robiť ústne pohovory, aj keď by to bolo užitočné. Ale skôr doplníme do prijímačiek niečo, čo by nám poskytlo aj osobnostný profil uchádzača.
Na lekársku fakultu sa hlásia aj zahraniční študenti. V akom pomere sú k Slovákom?
Mávame pomer zhruba 35 percent. Je to veľmi slušný pomer, nacionalita sa zmenila, prichádzajú Nemci, Rakúšania, Poliaci a podobne. Sú to ľudia, ktorí majú vysoké nároky na vzdelanie, čím obohacujú aj pedagógov. Samozrejme, je to pre nás aj zdroj peňazí, a tiež je to dobrý ukazovateľ nielen fakulty, ale aj celej univerzity.
Hovorí sa, že vláda chce viac slovenských študentov ako zahraničných, plánujú sa nejaké zmeny?
Musím povedať, že k tejto téme zatiaľ s nami nikto nehovoril. Zaregistroval som, že sa uskutočnila tlačová konferencia, kde sa to preberalo, nemáme však žiadne presné informácie. Tieto snahy zvýšiť počty našich študentov tu už boli a aj sú.
Pred zopár rokmi sme zvýšili počet o sto slovenských študentov s tým, že nám boli sľúbené peniaze, ktoré sme dostali len jeden rok. Potom prišlo k výmene vlády a viac sme financie za sto študentov nedostali. Financie sú veľmi dôležité, to nepochybne, ale na výučbu potrebujeme mať aj dostatok pedagógov, hlavne dobre zaplatených, a rovnako tak potrebujeme mať nemocnice v takom stave, aby zodpovedali nárokom.
Treba podotknúť, že je to dobré, ale nemyslím si, že zvyšovanie počtu študentov dramaticky zvýši počet lekárov, keďže odchádzajú do zahraničia, kde nachádzajú pre výkon povolania oveľa lepšie podmienky. Nemusíme ísť ani ďaleko, veľa ich je v Česku.
My sme aj teraz začali spontánne zvyšovať počty o desať slovenských študentov, tak sme sa zhodli, že v priebehu piatich rokov zvýšime počet celkovo o 50 študentov. Máme na to peniaze zo štátneho rozpočtu, ktoré však nie sú pre nás dostatočné, neoceniteľný zdroj financií sú zahraniční študenti.
Ako ste už načrtli, absolventi vidia lepšie podmienky v zahraničí, nie je to tajomstvom ani u lekárov, ani u zdravotných sestier. Vnímate, že by demotiváciu pociťovali už počas štúdia?
To si nemyslím, aspoň nemám taký pocit. U sestier je to naozaj otázka platobných podmienok, lebo robia ťažkú prácu za málo peňazí. U lekárov sa situácia zlepšila vďaka Lekárskemu odborovému združeniu. Zdôrazňujem však, že lekári chýbajú všade.
Napríklad sme mali stretnutie s českými kolegami v Brne a hovorili, že viac ako polovica študentov sú Slováci. Oni sa o nich starajú a nimi si vykrývajú nedostatok svojich. Funguje to aj opačne, ja na klinike mám šesť alebo sedem absolventov z Česka, čiže odchody a príchody nie sú len jednostranné.
O aké špecializácie je podľa vás najväčší záujem?
To sa tiež trošku pomenilo oproti minulosti. Vždy bol záujem o gynekológiu, ale teraz je v popredí aj plastická chirurgia. Záujem je o rádiológiu, o očné, pediatriu, slušný záujem je stále aj o vnútorné lekárstvo.
Kedysi sa najviac v popredí držala chirurgia, dnes už taká atraktívna nie je. Zaujímavé je, že sa dosť často vyberá aj patológia, čo býval najmenej atraktívny odbor. A tiež sa študenti vo veľkom zaujímajú o ARO, čo je úplná zmena paradigmy v priebehu posledných rokov.
A najmenej atraktívne je čo?
Ťažko povedať. Relatívne malý záujem je o odbory, ktoré majú ťažkú atestáciu, sú to mnohé interné odbory, ako napríklad reumatológia, nefrológia, kde vzniká problém, že po nesmierne náročnom štúdiu sa človek zamestná a zistí, že finančné ohodnotenie je veľmi malé.
Tiež málo atraktívna je imunológia a podobné, kde musíte naozaj veľa premýšľať, s pacientom komunikovať a nepoužívate žiadne konkrétne prístroje. Za takú prácu dostane lekár zanedbateľné peniaze, preto, keď študenti vedia, ako to je, na základe znalostí si aj vyberajú.
O pediatroch ste sa zmienili ako o tých, ktorých je v rámci štúdia dostatok. V praxi je ich však nedostatok. Tu však zrejme tiež platí, že radšej idú pracovať do zahraničia...
Fakt je, že 70 alebo 80 percent sú ženy. Keď prídu do pracovného procesu, tak sú vo veku, keď si zakladajú rodiny, odchádzajú na materskú dovolenku. S dieťaťom zostávajú dva-tri roky, ak majú popritom ďalšie, tak šesť rokov, potom je zrejmé, že pediatri chýbajú.
Kedysi to tak nebolo. Dokonca to bývalo tak, že študovalo viac mužov, dnes je výrazná prevaha žien, čo je chvályhodné, ale tým pediatri vypadávajú. Vidieť to aj v službách, lebo keď pediatrička otehotnie, tak neslúži. Je to problém, ktorý treba reflektovať.
Prečo podľa vás mužov počas štúdia tak ubudlo?
Je tam niekoľko aspektov. Po prvé, ženy sa učia lepšie už na stredných školách. Po druhé, sú to ťažké prijímacie pohovory, mužov odrádza, že by mali len sedieť a učiť sa. No a objavili sa odbory, ktoré predtým neboli, napríklad IT. To je niečo, v čom je zasa viac mužov.
Pre nich je to veľmi výhodné, pretože keď si zvolia IT, pomerne skoro môžu byť profesionálne akceptovaní, kým medicína je zdĺhavá, najskôr šesť rokov, potom jedna atestácia, druhá atestácia. Niekoľko rokov trvá, kým by sa aj po skončení štúdia dostali do vedúcej pozície, takže z tohto pohľadu nie je medicína pre nich až taká lákavá.
Plánuje sa urobiť niečo pre to, aby mužov medicína viac priťahovala?
Neplánujeme robiť nič také, čo by zvýhodňovalo špeciálne mužov, to určite nie. Je to tiež celosvetový trend, nestretávame sa s ním len tu na Slovensku. Nemyslím si ani, že sa to vôbec nejako meniť dá. Existuje rovnosť pre všetkých, existuje rodová vyváženosť oboma smermi.