Analýza: Vyhnaní Palestínčania, anektovaná Gaza či zamrznutý konflikt? Vojna má len zlé a ešte horšie scenáre

Už viac ako dva mesiace trvá izraelská vojenská ofenzíva v Pásme Gazy, ktorá je odvetou za krvavý teroristický útok radikálneho palestínskeho hnutia Hamas. Krviprelievanie, ktoré rozpútali stovky ozbrojencov, si siedmeho októbra ráno vyžiadalo životy zhruba 1 400 stoviek Izraelčanov a zahraničných návštevníkov židovského štátu. Ďalších takmer 250 ľudí odvliekol Hamas do Gazy, kde dosiaľ vyše polovicu z nich drží ako rukojemníkov v rozsiahlej spleti podzemných tunelov. Niektorých rukojemníkov extrémisti medzičasom popravili, niekoľko žien a detí prepustili a desiatky ďalších vymenili s Izraelom za zadržiavaných alebo odsúdených Palestínčanov.

Po približne týždňovom prímerí spojenom s výmenou zajatcov a humanitárnymi aktivitami tak izraelská operácia v Gaze pokračuje. V tejto chvíli nie je jasné, ako dlho ešte potrvá ani čo sa stane po skončení jej hlavnej fázy. Prečítajte si tri scenáre, ako by mohol vyzerať budúci vývoj na úzkom pruhu územia na juhovýchodnom okraji Stredozemného mora, kde momentálne v katastrofálnych humanitárnych podmienkach bývajú viac ako dva milióny Palestínčanov.

1. Návrat k situácii pred vojnou, ale bez Hamasu 

Izraelskí predstavitelia po brutálnom vraždení z prvej októbrovej soboty dali jednoznačne najavo, že s Hamasom im definitívne došla trpezlivosť. Odpoveďou je masívna vojenská operácia, ktorej cieľom je zničiť vládu Hamasu.

Vláda židovského štátu pripúšťa, že Palestínčanom zaberie v Gaze časť ich doterajšieho územia a vytvorí z nej širšiu nárazníkovú zónu plne kontrolovanú izraelskými vojakmi. Táto zóna by mala zabrániť opakovaniu podobného masakra, aký vyše 9,3-miliónová krajina zažila ráno siedmeho októbra. „Na konci tejto vojny nielenže Hamas nebude v Gaze, ale zároveň sa zmenší jej územie,“ povedal krátko po začatí vojenskej kampane izraelský minister zahraničných vecí Eli Cohen pre rozhlasovú stanicu Army Radio.