Rozhovor s neuropsychologičkou Lenkou Krámskou: Život nemôže stáť na jedinom základe

O čo by sa mal človek v živote usilovať, aby si uchoval duševné zdravie?

Veľmi dôležité je, aby sme si v bežnom každodennom fungovaní vytvorili štruktúru, režim. U duševne chorých často vidíme, ako pod vplyvom ochorenia z bežného fungovania, nech je to práca, rodina, partnerské vzťahy alebo voľnočasové aktivity, vypadnú. A to je potom niečo, čo sa ťažko napravuje. Život, ako sa hovorí, nemôže stáť na jedinom základe. Mali by sme sa starať o všetky jeho zložky – nech je to telesné a duševné zdravie, mentálna aktivita, pracovná činnosť, ktorá tvorí veľkú časť nášho života, sociálne interakcie, kultúrne aktivity... Je dobré byť aktívny v rôznych oblastiach života. A zároveň v tom držať akúsi pravidelnosť, poriadok.

Január je vraj náročný mesiac z hľadiska psychického zdravia. Je čoskoro tma, mnoho ľudí nemá s čím pozitívnym vykročiť do nového roka. Máte tú skúsenosť z praxe?

A viete, že nie? Je to možno tým, že tu v nemocnici nefungujeme ako krízové centrum, takže to nevidíme tak výrazne ako v psychiatrických ambulanciách. Podľa mojich skúseností pribúda sezónnych depresií už na jeseň, s tým začiatkom roku by som to nevidela tak čierno. Sama u seba naopak so začiatkom nového roku pociťujem viac elánu do práce. Povedala by som, že január mnohí vnímajú ako štart niečoho nového – napokon preto si toľko ľudí dáva novoročné predsavzatie.

Hrá v tom úlohu optimistická predstava, že začíname s čistým štítom?

Určite áno. S koncom roka máme tendenciu bilancovať, rekapitulovať, čo sa stalo, čo sme urobili zle. A s tým novým si hovoríme, čo chceme v živote zmeniť, aké chyby už nechceme opakovať. Začiatok roka je príležitosť, aby sme svoje vízie začali realizovať.

Ako to zariadiť, aby nám predsavzatia vydržali dlhšie ako do konca januára?

Je potrebné byť realistický a nechcieť toho od seba veľa.