Putinov dekrét oživil túžby po Aljaške, na rane je aj Európa vrátane Slovenska
Ruský prezident Vladimír Putin v tichosti podpísal v minulom týždni dekrét o právnej ochrane historických nehnuteľností Ruska v zahraničí, čo vyvolalo nadšenie ruských armádnych blogerov.
Niektorí z nich si ho totiž interpretujú ako základ pre budúci revanšizmus voči susedom Ruska alebo proti Spojeným štátom. Tam však takáto možnosť vzbudila iba pobavenú reakciu.
Dekrét presne ruský majetok nedefinuje
Putin dekrétom vyčlenil finančné prostriedky na vyhľadávanie, registráciu a právnu ochranu ruského majetku v zahraničí, vrátane majetku na niekdajších územiach ruského impéria a Sovietskeho zväzu. Vykonanie úlohy dostalo na starosť ruské ministerstvo zahraničných vecí.
VIDEO: Americké ministerstvo zahraničia reaguje na Putina, ktorý označil „predaj Aljašky“ do USA za „nezákonný“.
Parametre toho, čo presne je súčasným alebo dejinným ruským majetkom, sú však podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) z dekrétu nejasné.
„Kremeľ môže využívať ‚ochranu‘ svojho nárokovaného majetku v krajinách mimo svojej medzinárodne uznávanej hranice na presadzovanie mechanizmov mäkkej sily v postsovietskych krajinách a susedných štátoch, ktorých cieľom je nakoniec vnútorná destabilizácia,“ uviedli analytici ISW.
Poukázali na to, že podpis dekrétu vyvolal nadšenú odozvu ruských provojnových blogerov. Podľa jedného z nich, ktorý na Telegrame používa prezývku „Dvaja majori“, môže dekrét zahŕňať oblasti vo východnej a strednej Európe, časti Škandinávie, území strednej Ázie alebo Aljašku.
„Odporúčam začať na Aljaške. Kremeľ by sa mal zamerať aj na Besarábiu, Fínske veľkovojvodstvo, Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, stredoázijské štáty ruského Turkestanu, väčšinu pobaltských provincií a značnú časť Poľska,“ napísal bloger, ktorého sleduje takmer 540-tisíc ľudí.
Podľa neho možno ruský majetok dohľadať aj v bývalej Nemeckej demokratickej republike a ďalších krajinách, ktoré boli členmi Varšavskej zmluvy. Teda vrátane Slovenska.
Tak určite, znie pobavene z USA
Hoci podľa ISW sú také ambície nepravdepodobné, podľa amerického magazínu Newsweek reakcia blogerov vypovedá o „hlboko zakorenených revanšistických náladách v ruskej ultranacionalistickej komunite“.
Zo Spojených štátov prišla pobavená reakcia. Hovorím za nás všetkých v americkej vláde, keď hovorím, že Aljaška sa k Rusku určite nikdy nevráti,“ povedal so smiechom v pondelok hovorca amerického ministerstva zahraničia Vedant Patel, keď sa ho novinári na potenciálny ruský nárok spýtali.
Ruskí predstavitelia opakovane hovoria o možnosti začleniť Aljašku späť pod nadvládu Moskvy od vypuknutia invázie na Ukrajinu.
Ruský poslanec a Putinov spojenec Sergej Mironov v decembri vyhlásil, že Američania by sa mali nad budúcnosťou Aljašky zamyslieť. Šéf Štátnej dumy Vjačeslav Volodin zasa navrhol, že by Moskva mala znovu obsadiť Aljašku ako odvetný akt za rozsiahle ekonomické sankcie, ktoré proti nej USA zaviedli po invázii do susednej krajiny.
Spojené štáty kúpili Aljašku v roku 1867 od cárskeho Ruska za 7,2 milióna dolárov, čo je v dnešných cenách zhruba 125 miliónov. Aljaška sa stala 49. štátom USA až roku 1959, v ten istý rok sa pripojil aj 50. Havaj.
Sám Putin sa v minulosti k možnosti znovunadobudnutia aljašského územia staval zdržanlivo. „Na čo potrebujete Aljašku? Bola predaná v 19. storočí. Louisianu predali Spojeným štátom Francúzi v rovnakom čase,“ uviedol v roku 2014, keď sa ho jeden z ruských občanov pri debate s národom spýtal na myšlienku znovuzískania oblasti. Putin vtedy utrúsil, že Rusi Aljašku predali "lacno", ale vyzval svojich voličov, aby sa kvôli tomu "nerozčuľovali".