Na severovýchode Ukrajiny rastú obavy z druhej ruskej okupácie, píše Washington Post

Skoro celý rok po tom, čo Ukrajina oslobodila mestá pozdĺž vojnou zničenej cesty do Kupjanska v Charkovskej oblasti, vyjadrovali miestni obyvatelia obavy z druhej ruskej okupácie takmer potichu. 

Teraz o nich hovorí nahlas. Rusko už mesiace búši do Kupjanska, strategického železničného uzla, ktorý obsadilo na začiatku invázie v roku 2022, a ktorý Ukrajina získala späť o sedem mesiacov neskôr. Zo svojich pozícií východne od rieky Oskil, ktorá mesto pretína, však Rusko nikdy nestratilo svoj cieľ z dohľadu, píše denník The Washington Post.

Ukrajina vyzýva na evakuáciu

Ukrajina posledné mesiace - opäť - vyzýva civilistov na evakuáciu, a to nielen z Kupjanska, ale aj z desiatok dedín západne od neho. To je pochmúrne znamenie toho, že sa Kyjev obáva, že by Rusi mohli postúpiť. V sobotu prevzali kontrolu nad malou obcou Krochmalne, čím sa k rieke o niečo priblížili.

VIDEO: Mínometný útok pri Kupjansku.

Hoci sa Kyjev snažil význam tejto straty minimalizovať a tvrdil, že v obci pred vojnou žilo len asi päť domácností, vývoj situácie a príkazy na evakuáciu podnietili obavy, že sa ukrajinské jednotky chystajú vzdať väčšieho územia.

"Je to desivé," povedala tridsaťštyriročná Diana Šapovalovová, jedna z posledných zostávajúcich gynekologičiek v regióne. "Sme pripravení sa evakuovať. Máme zbalené všetky veci. Naše deti vedia, že musia byť pripravené," popísala. Šapovalovová pôsobí v malom meste Ševčenkove, ale pretože v Kupjansku nezostal žiadny gynekológ, jej pacientky za ňou často cestujú nebezpečnými cestami z východného brehu rieky. Ošetruje aj obete úrazov a zranených vojakov, než zamieri do väčších nemocníc.

Prekvapivý ukrajinský protiútok v tejto oblasti v roku 2022 ohromil svet. Ruské sily hromadne a bez väčších bojov utekali z miest, ktoré okupovali niekoľko mesiacov. Kyjev dúfal v podobné víťazstvá, keď vlani v lete začal ďalšiu protiofenzívu, ktorá sa sústredila prevažne na juh krajiny.

Táto snaha však zlyhala, takže Rusi kontrolujú zhruba pätinu zvrchovaného územia Ukrajiny. Teraz sa zdá, že sú to Rusi, kto je v ofenzíve, zatiaľ čo pomoc Ukrajine sa vo Washingtone a Bruseli zadrháva.

Ľudia odmietajú odísť

Civilisti, ktorí mieria preč od frontu, sa musia zastaviť v Ševčenkove, aby ich vypočuli policajti a pracovníci spravodajských služieb kontrolujúci ich telefóny a skúmajú prípadné väzby na ruských vojakov. Napriek príkazom na evakuáciu tadiaľto denne prejde menej ako tucet ľudí, väčšinou starších, uviedol jeden z policajtov v meste, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, pretože jeho rodina žije pod ruskou okupáciou.

V poslednom mesiaci podľa neho v Kupjansku a jeho okolí pribudli údery delostrelectva, leteckých bômb a riadených striel. "Nebolo dňa, kedy by oblasť nič nezasiahlo. Je tam veľa zranených a mnoho mŕtvych vojakov a civilistov," dodal. Charkov – prvotný cieľ mnohých evakuovaných z Kupjanska – tiež nie je v bezpečí.

Veľké obavy z možnosti, že by Rusko mohlo región znovu obsadiť, opísala aj 54-ročná Svitlana Perepadiová, riaditeľka nemocnice, kde pracuje Šapovalovová. Ich pacienti však podľa nej často odmietajú utiecť, "kým nenastane situácia, keď granát dopadne do susedovho domu alebo na ich záhradu".

To je prípad aj Nasti Pryjmenkovej, ktorá dostala oznámenie o evakuácii svojej dediny Hrušivka 16. januára, kedy bola v 15. týždni tehotenstva. Dedina je už v dosahu niektorých ruských delostreleckých systémov a bola zasiahnutá aj skôr. Na to, aby uvažovala o odchode z domu, povedala, že "by sa asi Rusi museli presunúť veľmi blízko k dedine alebo by niečo muselo pristáť blízko môjho domu". Zatiaľ sú 15 míľ (24 kilometrov) ďaleko.

Hrôzy okupácie

Dvadsaťštyriročná Pryjmenková hrôzy okupácie zažila. Jej rodina vtedy zakopala otcove vojenské dokumenty blízko jazera v obave, že by ich ruskí vojaci mohli nájsť a pomstiť sa. Dom jej suseda vyrabovali. V júli 2022 utiekla, pretože sa bála znásilnenia zo strany ruských vojakov. Vrátila sa týždeň po oslobodení, keď ruský útok z druhej strany rieky zabil jej babičku z matkinej strany.

Počas cesty domov, aby ju pochovala, sa zoznámila s tanečným inštruktorom Romanom, ktorý sa stal vojakom, a pomáhal oslobodiť Hruškivku od Rusov. V marci sa vzali a on teraz slúži v Doneckej oblasti v rovnakej brigáde ako jej otec. Ona žije doma so starými rodičmi z otcovej strany a pochybuje, že by ukrajinské sily niekedy Kupjansk Rusom postúpili.

To, že má príbuzných v armáde, tiež utvrdilo jej rodinu v presvedčení, že sa nemusí evakuovať. "V prípade, že sa niečo stane, nám povedia: ‘Odíďte‘," domnieva sa jej šesťdesiattriročná babička Nadija Svičkarová.  Pryjmenkovej sa má dieťa narodiť v júli. "Dúfame, že dovtedy to všetko skončí. Nechcem, aby moje dieťa spoznalo vojnu," povedala.

O kus ďalej sú ľudia skeptickí. "Viac sa bojím druhej okupácie ako priameho ostreľovania," povedala sedemdesiatpäťročná Klaudia, ktorá hovorila pod podmienkou, že nesmie byť použité jej priezvisko pre prípad, že by sa Rusi vrátili. "Neverili sme, že to dôjde až sem. Bojíme sa o ostatných ľudí a bojíme sa aj o seba," podotkla žena, ktorá žije v dedine Starovirivka, ktorá s Hrušivkou susedí, ale leží v inom okrese a ten zatiaľ nie je evakuovaný.

Zúfalá situácia

Napriek tomu sa v pozadí pravidelne ozýva zvuk odchádzajúcej delostreleckej paľby a ona sa pripravuje na najhoršie. V nedeľu ráno, po noci plnej silného ostreľovania za riekou, jej päťdesiatpäťročná susedka Svitlana z telefónu nahlas čítala, že Rusko obsadilo Krochmalne. "Potrebujeme viac zbraní. Potrebujeme ich hneď," potláčala slzy Klaudie.

Ďalej smerom ku Kupjansku, v dedine Nechvolodivka, sedemdesiatštyriročný Ivan Bajdak uvažoval, že rozkaz vydali preto, že "by sa línia mohla pohnúť". Ukrajinskej armáde veria, ale či dokáže udržať front, je podľa neho "ťažšia otázka". "Nemáme vybavenie. Chýba nám ľudská sila," povedal Bajdak.

Tridsaťjedenročná Iryna Kurylovová, ktorá je v ôsmom mesiaci tehotenstva, čakala s evakuáciou z východného brehu rieky do poslednej chvíle. Lekárku navštívila až v piatom mesiaci tehotenstva, aby sa vyhla nebezpečnej ceste cez rieku do Ševčenkove.

Po naliehaní Šapovalovovej nakoniec v decembri odišla do Charkova v obavách, že by inak mohla prísť o starostlivosť o svoje dve staršie deti. "Keby som nebola tehotná, neodišla by som," povedala. Jej rodina si na ostreľovanie zvykla a ona si myslí, že civilisti sú evakuovaní preto, aby sympatizanti s Ruskom medzi nimi neoznamovali informácie o pohybe ukrajinských vojakov.

Šapovalovová sa obáva, že čoskoro ani obec Ševčenkove nebude bezpečná. Lekárka utiekla s rodinou z ruskej okupácie v júni 2022 a presťahovala sa do amerického Ohia, kde pracovala ako upratovačka. Keď sa vrátila domov a k svojej kariére, myslela si, že ich utrpenie skončilo. Teraz si tým nie je istá. "Stále veríme v armádu. No slepo veriť nestačí, keď počujeme hvízdanie striel a výbuchy," zverila sa.