Scenáre vojny na Ukrajine: Masívne dodávky zbraní pre Kyjev, ale i zmena postoja Západu po kľúčových voľbách

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho tretieho roka. Hoci vlaňajšok sa niesol v znamení mierneho optimizmu pre Kyjev aj Západ vzhľadom na nádeje, ktoré vkladali do ukrajinskej protiofenzívy, dnes nič nenasvedčuje tomu, že by sa konflikt mal v priebehu najbližších mesiacov skončiť. Rusi vyvíjajú tlak na ukrajinskú obranu pozdĺž veľkej časti frontovej línie. Podstatná časť ruských priemyselných závodov začala vyrábať armádnu techniku a muníciu. Ekonomika krajiny sa prepla na vojnové obrátky, čo jej prinieslo rast.

Vo svojej vojenskej i materiálnej pomoci Ukrajine však nezaostáva ani Západ. Zvyšuje dodávky ťažkej techniky, rozširuje i zásobovanie muníciou. Tá zohráva kľúčovú úlohu v takzvanej opotrebovávacej fáze, do ktorej sa vojna u našich východných susedov postupne dostáva. Je len otázkou mesiacov, kedy ukrajinské letectvo získa prvé bojové stíhačky F-16, ktoré by mohli znamenať výraznú zmenu pomeru síl na oblohe.

Ďalším dôležitým faktorom je počet vojakov bojujúcich na oboch stranách frontovej línie. Počty ľudských strát sa od vypuknutia konfliktu vo februári 2022 počítajú v státisícoch. Hovoriť sa pritom dá len o hrubých odhadoch, keďže obe strany presné počty zabitých alebo zranených príslušníkov ozbrojených síl z taktických dôvodov taja. Prípadne sa ich bilancie značne rozchádzajú. „V tejto vojne zatiaľ zomrelo 31-tisíc ukrajinských vojakov. Nie 300-tisíc či 150-tisíc, alebo akékoľvek iné číslo, o ktorom klame Putin a jeho okolie. Každý zo zabitých vojakov je však pre nás veľkou stratou,“ vyhlásil v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa ukrajinských štatistík prišli Rusi do dnešného dňa vo vojne dokonca o viac ako 410-tisíc zabitých alebo zranených vojakov. Moskva pritom pripúšťa len zlomok z tohto počtu, maximálne niekoľko desiatok tisíc mŕtvych. V každom prípade Rusi majú výhodu oveľa väčšej populácie krajiny, ako aj silnejšieho režimu, ktorý má viac pák na to, aby zabitých vojakov jednoducho nahradil čerstvými silami. V tejto súvislosti sa hovorí o možnosti ďalšieho kola mobilizácie po marcových prezidentských voľbách, ktoré budú viac-menej formalitou – prakticky istým víťazom je dlhoročný ruský líder Vladimir Putin.

Prečítajte si tri scenáre, ako by mohla vo svojom treťom roku pokračovať vojna na Ukrajine.

1. Ukrajine zaberie masívna pomoc zo Západu a začne oslobodzovať okupované územia

Ideálny scenár, ktorý si želá Kyjev a väčšina západných predstaviteľov, hovorí o tom, že ukrajinská armáda sa vráti k úspešnej protiofenzíve a začne opäť oslobodzovať dobyté územia. Niet pritom najmenších pochybností, že sama to nezvládne – bude na to potrebovať razantné zvýšenie dodávok západnej vojenskej aj materiálnej pomoci.

Kým niektoré západné krajiny s dodávkami zbraní či munície váhajú – slovenská vláda pod vedením Roberta Fica to rovno odmietla – ďalšie túto pomoc zintenzívňujú. Britský minister obrany Grant Shapps minulý týždeň potvrdil, že v rámci nového balíka v hodnote takmer 287 miliónov eur dostane ukrajinská armáda od Londýna dodatočných 200 protitankových striel Brimstone či nové tanky Challenger 2. „Napriek všetkým predpokladom sa ozbrojeným silám Ukrajiny podarilo vlani získať späť polovicu územia, ktoré jej Putin ukradol. Významne pritom znížili bojové schopnosti Ruska. Zničených alebo poškodených bolo asi 30 percent jeho Čiernomorskej flotily, ako aj tisíce tankov a obrnených vozidiel,“ citovala Shappsa webové stránka britskej vlády.