Slovensko zrazilo infláciu. No má aj tak problém, rast spotrebných daní zas prudko zdražel neresti
Infláciu sa po dvoch ťažkých rokoch postupne na Slovensku darí krotiť. Tempo medziročného zdražovania je aktuálne podobné ako v lete 2021 a po minulomesačnom najvýraznejšom poklese od začiatku inflačného spomaľovania index spotrebiteľských cien ukázal opäť nižšiu hodnotu aj vo februári.
Z úrovne 3,9 percenta spadla na 3,4 percenta. Bola najnižšia po viac ako dvoch rokoch a blíži sa tak dvaapolročnému minimu tri percentá. Ukazujú to nové údaje Štatistického úradu.
Medziročne vyššie ceny boli vo všetkých výdavkových skupinách domácností, dvojciferný rast pretrvával vo vzdelávaní a aktuálne pod vplyvom zvýšenia spotrebnej dane vzrástla miera inflácie na dvojcifernú hodnotu aj pri alkohole a tabaku.
Ťahúňom ostávajú potraviny
Ceny tabaku vzrástli o 12,5 percenta a destiláty boli v medziročnom porovnaní drahšie až o 21,4 percenta. Najväčší vplyv na celkovú infláciu v rámci medziročného porovnania mali však naďalej ceny potravín s nealko nápojmi. Tempo ich zdražovania sa prudko spomalilo a prvýkrát od novembra 2021 bolo miernejšie než celkový rast spotrebiteľských cien.
Vo februári dosiahla inflácia pri potravinách medziročnú hodnotu 3,3 percenta. Medziročne vyššie ceny zaznamenalo sedem z deviatich zložiek potravín, ale okrem ovocia s dvojciferným rastom vo všetkých zložkách sa zdražovanie spomaľovalo.
Menej ako pred rokom spotrebitelia platili len za mlieko, syry a vajcia o 3,7 percenta a za oleje a tuky o 7,5 percenta. Spolu za dva mesiace roku 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,7 percenta.
Prudké zdraženie tabaku aj oproti januáru
Na februárový rast cien malo najväčší vplyv zdražovanie v troch odboroch spotrebného koša: doprava, alkohol a tabak, ako aj nábytok a bytové zariadenia.
V doprave to boli najmä ceny pohonných látok, ktoré medzimesačne vzrástli o 4,5 percenta a zvýšenie cien v autobusovej doprave. V odbore alkoholické nápoje a tabak prudko zdraželi tabakové výrobky, pod vplyvom zvýšenia spotrebnej dane vzrástli ich ceny o 6,4 percenta. Zo skupiny tovarov v odbore nábytok, bytové zariadenia ovplyvnili rast februárovej inflácie hlavne zvýšené ceny tovarov a služieb na údržbu domácnosti.
Naopak, najvýraznejší tlmiaci efekt na medzimesačný rast cien mali nižšie ceny odevov a obuvi o 0,6 percenta, výrobkov pre osobnú starostlivosť o 0,5 percenta a poistenia v súvislosti s dopravou.
Spotrebiteľské ceny v dvoch podielovo najvýznamnejších zložkách vo výdavkoch domácností, v bývaní s energiami a potravinách s nealkoholickými nápojmi rástli zhodne len o 0,1 percenta. Utlmenie zdražovania sa prejavilo najmä pri potravinách, kde medzimesačný rast ovocia a zeleniny vyvážil pokles cien cukru s cukrovinkami, ako aj olejov a tukov.
Ešte nie sme tam, kde potrebujeme byť
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka zmierňovanie medziročnej inflácie bude najmä prvom štvrťroku stále podporovať silný bázicky efekt, inými slovami, vysoká porovnávacia základňa z prechádzajúceho roka. „Ruku k dielu pridá i utlmený domáci spotrebný dopyt. Naopak, zvoľňovanie inflácie by aj naďalej mohli pribrzďovať rastúce mzdy, ktoré budú brzdiť najmä spomaľovanie inflácie služieb či vyššie spotrebné dane a niektoré poplatky,“ predpokladá Koršňák.
Aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír upozorňuje, že spomalenie inflácie zostáva krehké a nemôžeme ho považovať za samozrejmosť, keďže riziká jej rastu sú naďalej prítomné.
„Mzdové tlaky vykazujú známky zmiernenia, ale zostávajú príliš vysoké. V prípade, ak by sa rast produktivity nezačal zrýchľovať, môže to potiahnuť infláciu smerom nahor. Ceny plynu, klesli síce na minimá, ktoré sme už dávno nevideli, no tento vývoj by sa mohol ľahko zvrátiť,“ skonštatoval Kažimír.
Aj preto si podľa neho potrebuje Európska centrálna banka so znižovaním úrokových sadzieb ešte počkať na ďalšie rukolapné dôkazy, že sa inflácia dokáže dlhodobo udržať na želanej úrovni.
„V apríli sa dozvieme trochu viac, ale až v júni dosiahneme spomínanú mieru istoty. V júni budeme mať zároveň k dispozícii aj novú prognózu budúceho vývoja inflácie a ekonomiky,“ hovorí Kažimír. Situácia je tak podľa neho naklonená v prospech prvého zníženia sadzieb v lete.