Srbské LGBTQ+ páry dúfajú, že grécky zákon o manželstve odštartuje zmenu
Stefana Budimirovičová a Radica Stevanovová majú spoločný dom a snívajú o založení rodiny, ale vzťah lesbického páru v Srbsku – jednej z viac ako desiatky európskych krajín, ktoré ešte neuznali zväzky osôb rovnakého pohlavia – neexistuje z hľadiska zákona.
„Všetko čo máme je len na meno jedného z nás,“ povedala 33-ročná Budimirovićová, keď opisovala každodenné problémy, ktorým pár čelí. „Radicino meno musí byť uvedené v dokumentoch k domu, musíme byť právne krytí.“
Rozhodnutie Grécka z minulého mesiaca legalizovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia, čím sa stalo prvým pravoslávnym kresťanským štátom, ktorý tak urobil, však vzbudilo nádej na zlepšenie práv LGBTQ+ ľudí v iných prevažne pravoslávnych krajinách na Balkáne, ako je napríklad Srbsko.
„Dáva mi to nádej do budúcnosti aj tu, ale Srbsko je ešte veľmi pozadu a musí urobiť veľa práce, aby nás prijali ako rovnocenných,“ povedal Budimirović telefonicky z domu manželov v Starej Pazove.
Napriek tomu, že Srbsko, krajina s približne 6,6 milióna obyvateľov, ktorá je od roku 2012 kandidátom na členstvo v Európskej únii, má otvorenú lesbickú premiérku, podľa Dúhovej mapy ILGA-Europe 2023 je v súčasnosti na 26. mieste zo 49 krajín Európy v oblasti práv LGBTQ+.
Medzi ďalšie európske krajiny, ktoré nepovoľujú manželstvá alebo občianske zväzky osôb rovnakého pohlavia, patria Rusko, Ukrajina, Bulharsko, Rumunsko, Severné Macedónsko, Albánsko, Moldavsko a Monako. Poľská vláda plánuje v krátkom čase zaviesť zákon o občianskych zväzkoch.
"Tradičná spoločnosť"
V Srbsku bol posledný legislatívny návrh na uznanie partnerstiev osôb rovnakého pohlavia zamietnutý v roku 2021 a prezident Aleksandar Vučič minulý rok vyhlásil, že do konca jeho funkčného obdobia v roku 2027 nebude prijatý žiadny zákon o partnerstve.
„Sme tradičná spoločnosť, nevadí mi LGBTQ+ populácia, nemám nič proti nim, ale kým som prezidentom, (toto) sa nemôže stať,“ povedal počas rozhovoru pre televíziu Pink.
Jeho kancelária na žiadosť o komentár nereagovala.
Premiérka Ana Brnabićová, ktorá 6. marca oznámila, že odstúpi z funkcie, je blízkou spojenkyňou Vučiča a presadzovanie práv LGBTQ+ ľudí nepovažuje za svoju politickú prioritu.
Minulý rok presadila, aby bola liečba neplodnosti prvýkrát dostupná aj pre slobodné ženy, ale chýbajúci zákon o občianskych zväzkoch znamená, že deti narodené lesbickým párom budú mať len jedného registrovaného rodiča.
LGBTQ+ páry v Srbsku a iných krajinách, ktoré nemajú zákony o partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, tvrdia, že nedostatočná právna ochrana znamená, že im chýbajú nespočetné výhody pre manželov, ako napríklad oslobodenie od daní, dedenie majetku, prístup k zdravotnej starostlivosti a spoločné rodičovské práva.
Niektoré LGBTQ+ páry v Srbsku našli spôsob, ako dať svojmu vzťahu právne postavenie inými prostriedkami, napríklad prostredníctvom notársky overených dokumentov a zmlúv.
Toto papierovanie však nie je vôbec jednoduché a hrozí, že ho súd zruší, uviedla Jelena Vasiljevićová, výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Rainbow Ignite (MVO).
„Namiesto jedného papiera, ako by mal manželský pár, je tu 50 papierov,“ povedala Vasiljevićová.
„Sú na to administratívne poplatky a potrebujete určitú úroveň vzdelania, aby ste pochopili, čo potrebujete. Koľko práv máte, sa stáva otázkou triedy a peňazí,“ dodal Vasiljević.
Vplyv pravoslávnej cirkvi
Podobne ako v Grécku, aj v Srbsku si pravoslávna cirkev zachováva značný vplyv na verejný život – a nie je naklonená pokroku v oblasti práv LGBTQ+.
Porfirije, patriarcha srbskej pravoslávnej cirkvi, označil práva LGBTQ+ za import zo západnej Európy a podporil zákaz podujatia Pride v septembri 2022, ktoré bolo sprevádzané veľkými protestmi členov náboženských a pravicových skupín.
Jeden z organizátorov Belehradského Pride, Nikola Brkljač, povedal, že protesty odrážali malú skupinu "veľmi anti-LGBTQ+" ľudí.
„Len sa stalo, že sú veľmi hlasní,“ povedal Brkljač.
Napriek tomu, že pravoslávna cirkev nemá centralizované vedenie, je jednotná vo svojom odpore voči právnemu uznaniu vzťahov osôb rovnakého pohlavia na celom Balkáne aj mimo neho.
Rusko, najľudnatejšia väčšinovo pravoslávna krajina, tvrdo zasiahlo proti právam LGBTQ+, pričom v roku 2023 vyhlásilo takéto organizácie za "extrémistické" a zakázalo ľuďom právne alebo lekársky zmeniť si pohlavie.
Hoci v Srbsku je situácia menej nepriateľská, "spoločnosť je naozaj nepriateľská", povedal 45-ročný Boris Bogdanovič v telefonickom rozhovore spolu so svojou partnerkou.
Povedal, že právne uznanie partnerstiev by mohlo pomôcť zmeniť postoje a podporiť prijatie.
„Ak by bolo naše partnerstvo uznané, cítil by som sa silnejší, aby som o ňom hovoril otvorenejšie,“ povedal.
Srbskí obhajcovia práv LGBTQ+ ľudí hovoria, že boj za zákon o partnerských zväzkoch osôb rovnakého pohlavia je ich hlavnou prioritou, a vo svojej kampani plánujú zdôrazniť legalizáciu homosexuálnych manželstiev v Grécku - krajine, s ktorou má Srbsko úzke náboženské a historické väzby.
„Ak to dokáže Grécko, prečo nie my?“ povedal Filip Vulović, programový asistent mimovládnej organizácie Civil Rights Defenders.
Článok bol preložený z portálu Context. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
