Keď tu nebudem, moje dieťa do zajtra neprežije, hovorí Zora Frešová, matka chorého Alanka. Štát im nepomáha

V Liptovskom Mikuláši sa na železničnú trať postavila matka, v náručí držala osemročné ťažko postihnuté dieťa. Tragédia hlboko otriasla Slovenskom, no tiež pripomenula osudy rodičov, na ktorých spoločnosť zabúda a sú na jej okraji. Je Slovensko taká nehumánna spoločnosť, že privádza rodičov ťažko chorých detí do osudového rozhodnutia?

„Stretla som týchto žien za dlhé roky mojej reportérskej práce veľmi veľa. A viem, že ťažké postihnutie dieťaťa okrem iného znamená neprespaté noci, nulový oddych, 24-hodinovú službu. Ak máte šťastie, ste v tom dvaja, ak nie, partner vás opustí. Žiadne dovolenky, totálny, hlboký, chronický stres a tiež chudoba,“ hovorí dlhoročná novinárka v oblasti zdravotníctva Marcela Fuknová. „Opatrovateľské je smiešna suma, často doslova nemáte z čoho žiť. Pre mnohých rodičov sú ďalšou agendou a záťažou finančné zbierky na liečbu, aby nebrali sebe a dieťaťu šancu aspoň na malé zlepšenie,“ spomenie.

Príbeh Frešovcov

S ťažkým genetickým ochorením u 12-ročného Alanka, ku ktorému sa pridružilo ešte onkologické ochorenie, bojuje aj bratislavská rodina Frešovcov. Bývalý politik Pavol Frešo nás víta spolu s manželkou Zorou v ich podkrovnom byte. Staromestský dom s úzkym schodiskom bez výťahu dáva tušiť, že starostlivosť o chlapca kompli...