V akej strane by mohol Korčok skončiť? Na stole sú dve stratégie, hovorí odborník

Rozprávame sa krátko po tom, čo sme prišli z volebného večera. Základná otázka je, či ste takéto výsledky očakávali na základe dát, ktoré sme poznali ešte pred druhým kolom?

Hřích: Myslím si, že áno. Ukázalo sa, že všetky čísla, ktoré sme mali dlhodobo pred prvým kolom, ukazovali, ako dopadne druhé kolo. Ako keby niekto zmazal tieto dva týždne kampane. 

Václav Hřích a Martin Slosiarik hodnotia prezidentské voľby. VIDEO: HNtelevízia

Vnímate to rovnako, pán Slosiarik?

Slosiarik: V podstate áno. Projekcie druhého kola pred prvým kolom ukazovali, že Ivan Korčok má skutočne z hľadiska počtu hlasov problém predbehnúť alebo dorovnať náskok Petra Pellegriniho. Keď sa vrátim k nášmu poslednému prieskumu medzi prvým a druhým kolom, ukazoval tesnejší súboj, no predsa len v prospech Petra Pellegriniho. No keď to poviem osobne, z vnímania posledných dní kampane, tak som mal predsa len pocit, že Ivan Korčok dokázal vzbudiť väčšiu mieru mobilizácie. Ak by som si teda mal tipnúť víťaza, bol by to skôr Ivan Korčok, no nakoniec sa dáta ukázali ako správnejšie oproti môjmu pocitu.

Vy ste tiež mali konkrétny tip?

Hřích: Tým, že sme už v prvom kole merali, kam sa pohne 20 percent voličov neúspešných kandidátov a viac ako polovicu z nich tvorili voliči Štefana Harabina, tak som veľmi netipoval. Už predtým som totiž hovoril, že bude záležať práve na nich, či pôjdu alebo nepôjdu voliť. Svoje rozhodnutie nemenili, takže to bolo skutočne len o tom, či sa ich podarí zmobilizovať. Hovorilo sa aj o voličoch Krisztiána Forróa, a keď sa večer začalo sčítanie hlasov, medzi prvými boli malé obce, kde bolo vidieť, že vysoké percento sčítanosti naskakuje práve z južného Slovenska, kde svietil Peter Pellegrini. 

Mapa je úplne červená nielen na juhu, ale aj vo zvyšku Slovenska. Vedeli by ste pomenovať konkrétne dôvody výhry Petra Pellegriniho a spôsoby, akými sa mu podarilo zmobilizovať voličov?

Slosiarik: Nikdy to nie je len o jednom faktore. Teraz sa veľa hovorí o faktore vojny, respektíve o tom, že svojho protikandidáta označoval za „kandidáta vojny“. Práve to mohol byť mobilizačný faktor pre istú časť voličov Petra Pellegriniho. Nemyslím si však, že to je jediný faktor, ktorý by vysvetľoval najvyššiu účasť od roku 1999, čiže od roku prvej priamej voľby prezidenta, keď bolo toto číslo nad 70 percentami. V tomto prípade bola mobilizácia nadpriemerná a málokto ju očakával. Zároveň ukázala, že sa podarilo zmobilizovať aj voličov Štefana Harabina, aj keď rozdiel nemožno vysvetliť len touto skutočnosťou. Peter Pellegrini bol skutočne úspešný nielen v mobilizácii voličov na južnom Slovensku, ale aj voličov v tradičných baštách Smeru, Hlasu alebo SNS. Či už šlo o Považie, hornú Nitru alebo Kysuce. 

Ďalším faktorom môže byť rozdelenie Slovenska, ktoré je dnes vyjadrené zastúpením v parlamente. Ide práve o parlamentnú koalíciu a parlamentnú opozíciu, kde sú dnes prechody medzi týmito dvoma blokmi minimálne. Po tom, čo sme v posledných parlamentných voľbách zaznamenali relatívne masívny prechod od voličov Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Práve to bolo na voľbách výnimočné, že nikdy neprešlo tak veľa voličov z jedného tábora. Tieto voľby teda potvrdili, že sa zatiaľ nedeje žiaden prechod, alebo že by voličov súčasných koaličných strán vyrušilo niečo, čo sa stalo v posledných šiestich mesiacoch od volieb.

Pán Hřích, mám na vás rovnakú otázku len s doplnením. Robert Fico včera večer vyhlásil: „Väčšina ľudí povedala, že si želá pokračovanie tohto štýlu vládnutia.“ Má pravdu? 

Hřích: Robert Fico ešte dodal, že šlo o referendum o slovenskej vláde. Keď sa pozrieme na to, ako Ústava definuje pravidlá konania referenda, tak bolo dokonca platné, pretože tam bolo viac ako 50 percent zapísaných voličov. Pomer je však stále rovnaký. Tým, že Peter Pellegrini aj Ivan Korčok mobilizovali viac ako v prvom kole, vznikali debaty, či vôbec prídu všetci. Napriek tomu je pomer 53 k 47 pomerom aktuálnych mandátov v parlamente, čiže 79 k 71. Zdá sa teda, že obidve cieľové skupiny, teda voliči vládnych strán aj opozície nabrali väčšiu silu, no na ich pomere sa nič nemení.

Peter Pellegrini získal o 200-tisíc hlasov viac ako Smer, Hlas a SNS v parlamentných voľbách. Znamená to teda, že aktivoval tých, ktorí neboli voliť v parlamentných voľbách. 

Medzi prvým a druhým kolom teda nabral približne 600-tisíc nových voličov, čo je veľmi zásadné číslo. 

Hřích: Presne tak. Môže to byť, samozrejme, aj o voličo...