Únia si po atentáte na Fica kladie otázku, či sa eurovoľby zaobídu bez násilia. Dopad môže byť obrovský

V čoraz vyhrotenejšom politickom ovzduší bol pokus o atentát na jednu z najkontroverznejších osobností Európskej únie to posledné, čo bolo pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu potrebné.

Zatiaľ čo sa premiér Robert Fico zotavuje zo stredajšieho útoku, samotné násilie v podobe piatich výstrelov na politika len preto, že robil svoju prácu, okamžite znepokojilo celý kontinent pred hlasovaním naplánovaným na 6. až 9. júna, napísala dnes agentúra AP.

Obeť politických ideí

"Je šokujúce, že sa niekto môže stať obeťou svojich politických ideí. Tri týždne pred voľbami je to extrémne znepokojivé," povedal belgický premiér Alexander De Croo, ktorého krajina predsedá Európskej únii. "Urobme z toho intenzívnu kampaň, čo sa týka slov, ale nie viac," dodal.

Na to už je ale neskoro. V Berlíne minulý týždeň napadla významná berlínska politička, ktorá utrpela zranenia na hlave a na krku. O týždeň skôr bol pri kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu zbiť kandidát strany kancelára Olafa Scholze a musel podstúpiť operáciu.

Politika kompromisu položila základy preslávenej európskej spoločnosti blahobytu, v posledných rokoch však narastá agresívny diskurz a bezhraničné straníctvo. "Viedol sa dialóg a s politickou drinou vznikali riešenia. Teraz to však až príliš často prestáva fungovať, "povedal profesor Hendrik Vos z Gentskej univerzity.

Slovensko je tento príklad. Ficovo dokonalé zvládanie konfrontačnej politiky ho vyviedlo z politickej divočiny a pomohlo mu zabezpečiť tretie funkčné obdobie. Fico viedol kampaň založenú na proruskom a protiamerickom programe, zahraničnej politike oslobodenej od väzieb na Úniu, tvrdšom postoji k migrácii a odporu k právam komunity LGBTQ+.

Legislatívne zmeny

Po tom, ako sa vlani vrátil k moci, sa Fico takmer okamžite pustil do zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý dohliadal aj na korupčné kauzy vládnych predstaviteľov, a snaží sprísniť kontrolu nad rozhlasom a televíziou, fungujúcimi pod názvom Rozhlas a televízia Slovenska.

Obavy v Európskej únii z ústupu od demokracie a právneho štátu však teraz prebili udalosti na mieste. "Ficova politika môže ohrozovať demokraciu, ale tento druh násilia v európskej politike je oveľa väčšou hrozbou," povedal politológ Tom Theuns z univerzity v Lipsku.

"V tomto období polarizácie na európskej úrovni vidíme, že kvalita demokratického diskurzu sa vrátila späť a politici sú čoraz viac zobrazovaní ako nepriatelia, a to ako zo strany ostatných politikov, tak zo strany širokej verejnosti," povedal Theuns. "Takýto diskurz, keď sa čoraz viac vnímajú ako ‘nepriatelia‘, legitimizuje násilie v očiach tých, ktorí by ho prípadne mohli použiť," dodal.

Keď Fico ležal v nemocnici, odstupujúca prezidentka Zuzana Čaputová, jedna z jeho najzarytejších odporkýň, prosila, aby ľudia "vystúpili z bludného kruhu nenávisti a vzájomného obviňovania". Čaputová uznala, že "napätá atmosféra nenávisti bola naším spoločným dielom".

Fico čakal eskaláciu

Dokonca aj sám Fico predpovedal, že sa požiar vymkne kontrole: 10. apríla na facebooku napísal, že očakáva zabitie niektorého z popredných politikov, a obvinil z toho médiá, ktoré sú dlhodobo jeho terčom.

Je príliš skoro na to povedať, aký dopad, ak vôbec nejaký, bude mať útok na Fica na eurovoľby, pretože tie sú značne rozdelené do 27 samostatných hlasovaní v členských štátoch. Na Slovensku sa však vplyv pravdepodobne prejaví, predpovedal Juraj Majcin, analytik think tanku European Policy Centre v Bruseli.

Útok "určite nepomôže menej extrémnym stranám", povedal. Je podľa neho pravdepodobné, že "ľudia budú viac motivovaní ísť voliť ľudí ako Fico".

Slovenský líder je súčasťou oveľa väčšieho kontinentálneho posunu smerom k populistickým stranám napravo aj naľavo, odklonu od stredovej pozície a často chaotických kompromisov kedysi dominantných strán, ako sú kresťanskí demokrati a socialisti.

Obrovský dopad

Fico je tiež poslednou z prekvapivo dlhého zoznamu politických obetí v povojnovej Európe. A hoci sa nič vážne nestane, samotná hrozba môže mať obrovský dopad.

Vo štvrtok sa protiislamský buřič Geert Wilders stal mocnou silou v pozadí novej holandskej vlády, ktorá hádže cez palubu kompromisnú politiku a vytvára najradikálnejšiu pravicovú koalíciu od vojny.

Wilders sa vždy vyžíval v konfrontácii, ktorú niektorí prirovnávali k nenávistným prejavom. A nikdy nezmiernil ostrú povahu svojej kampane. Odkedy džihádistická webová stránka rozšírila video vyzývajúce na jeho stétie, má už dve desaťročia najvyšší stupeň bezpečnostnej ochrany.

Nebezpečenstvo nie je zďaleka také abstraktné: v roku 2002 bol zavraždený svojrázny holandský politik Pim Fortuyn, predchodca dnešnej krajnej pravice, aktivista za práva zvierat.

Počas minuloročného súdneho vypočutia kvôli vyhrážkam smrťou, ktoré mu adresoval pakistanský hráč kriketu Chálid Latíf, Wilders o týchto opatreniach povedal: "Na to všetko si nikdy nezvyknete. Naučíte sa s tým vyrovnať, ale nikdy si na to nezvyknete. "