Bulharsko čakajú ôsme parlamentné voľby za posledné štyri roky

Bulharské Hnutie za práva a slobody (DPS) v piatok odmietlo žiadosť prezidenta Rumena Radeva, aby sa pokúsilo zostaviť novú vládu. Bulharsko tak čakajú predčasné parlamentné voľby.

Ich termín zatiaľ nebol stanovený, pôjde však už o ôsme parlamentné voľby za posledné štyri roky. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ponuku prezidenta Rumena Radeva na zostavenie vládnej koalície predtým odmietli strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) aj reformná koalícia Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko (PP-DB). V súlade s ústavou následne Radev poveril parlamentnú frakciu podľa vlastného výberu, aby nominovala kandidáta na post predsedu vlády.

DPS je treťou najmenšou z deviatich parlamentných frakcií – v 240-člennom parlamente má iba 15 poslancov. Radev vysvetlil, že DPS, ktorá v parlamente zastupuje tureckú menšinu, si vybral zámerne ako „symbol národnej jednoty a ako protiváhu pokusom sebeckých politikov podnecovať medzietnické napätie“.

Keďže zlyhal aj tretí pokus o zostavenie vlády, Radev v piatok pred novinármi vyhlásil: „Ideme do volieb.“

Prezident teraz musí vymenovať úradnícku vládu, ktorá bude krajinu spravovať až do vytvorenia riadneho kabinetu po voľbách. Zároveň je povinný určiť termín volieb, ktoré by sa mali konať v najbližších mesiacoch.

Politický pat v Bulharsku nadväzuje na vlnu masových protestov proti korupcii, neefektívnemu justičnému systému a návrhu nového rozpočtu, ktorý by zvýšil niektoré dane. Tieto udalosti v polovici decembra viedli k prekvapivej demisii prozápadnej koaličnej vlády premiéra Rosena Žeľazkova, a to krátko pred šiestym hlasovaním o vyslovení nedôvery v parlamente.

Žeľazkovova menšinová vláda zložená z konzervatívcov, socialistov a populistov nastúpila do úradu v januári 2025 v snahe zabrániť ďalším predčasným voľbám. K jej demisii došlo krátko pred vstupom Bulharska do eurozóny 1. januára 2026.

Bulharsko, najchudobnejší členský štát Európskej únie, naliehavo potrebuje politickú stabilitu, aby urýchlilo čerpanie fondov EÚ do zastaranej infraštruktúry, podporilo prílev zahraničných investícií a potlačilo systémovú korupciu.