Nepokoje v Iráne zrejme nezmenia zahraničnú politiku krajiny, zhodujú sa odborníci
Súčasné nepokoje v Iráne, ktoré sa začali koncom vlaňajška ako protesty proti ekonomickým problémom, pravdepodobne nepovedú k zásadnej zmene zahraničnopolitického kurzu krajiny, zhodujú sa odborníci, ktorých oslovila ČTK. Zamiešať kartami by podľa nich mohol prípadný zásah zo strany Spojených štátov, nasledujúci vývoj by bol ale nevyspytateľný.
Podľa politológa Jozefa Krausa z Masarykovej univerzity v Brne je jasné, že iránsky režim sa usiluje predovšetkým o stabilizáciu svojej moci a snaží sa vyhnúť prípadnému americkému vojenskému zásahu, ktorý by mohol situáciu úplne destabilizovať. "Nedá sa však očakávať žiadny zásadný zvrat a otočenie kormidla. Irán sa bude aj ďalej opierať o partnerstvo s Čínou a Ruskom v pozícii garantov, že budú vetovať akékoľvek rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN proti nemu," dodal.
Podľa Krausa však možno očakávať zmierlivejší prístup voči Spojeným štátom a možné ústupky z iránskej strany výmenou za neeskalovanie situácie zo strany USA.
Či Spojené štáty v Iráne vojensky zasiahnu, je podľa Krausa kritickou neznámou. Bez amerického zásahu sa režim stabilizuje, konsoliduje svoju moc a vykoná len kozmetické zmeny smerom k utíšeniu požiadaviek obyvateľov, uviedol. "Všetko sa tak viac menej vráti do normálu bez zásadných premien. Ak ale dôjde k americkému útoku, je úplne nevyspytateľné, čo sa môže stať, "dodal. Podľa Krausa preto krajiny Perzského zálivu a Turecko intenzívne lobujú u amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby vojensky nezasahoval.
Prehlbovanie spolupráce s Ruskom a Čínou
Riaditeľ Centra blízkovýchodných vzťahov CEVRO Univerzity v Prahe Filip Sommer poukázal na to, že iránsky režim v krízových situáciách presúva pozornosť k vonkajším hrozbám a opiera sa o existujúce aliančné rámce, ktoré tak neprehodnocuje.
"V tomto kontexte bude pokračovať prehlbovanie pragmatickej spolupráce s Ruskom a Čínou. Pre Čínu zostáva Irán predovšetkým dôležitým dodávateľom ropy a energetických surovín, nie plnohodnotným strategickým partnerom. Rusko-iránske zbližovanie má prevažne bezpečnostno-politický charakter a možno ho chápať skôr ako ‘manželstvo z nutnosti‘ ako hlboké ideologické spojenectvo, "uviedol.
Naopak, vzťahy Iránu so Spojenými štátmi zostanú podľa Sommera vyhrotené, pokračovať bude ostrá rétorika a vzájomné odstrašovanie. Obmedzené zákulisné kontakty, napríklad cez Omán, budú slúžiť skôr ku krízovému manažmentu ako na normalizáciu vzťahov, očakáva. Konfrontačné budú naďalej vzťahy Iránu s Izraelom, eskalačná špirála nízkej až strednej intenzity podľa Sommera potrvá.
Konsolidácia režimu
Za najpravdepodobnejší scenár najbližších mesiacov Sommer považuje konsolidáciu moci súčasného režimu. "Iránske vedenie sa bude usilovať o stabilizáciu situácie kombináciou selektívnych represií, obmedzených ekonomických ústupkov a kontrolovanej politickej kontinuity. Cieľom nebude riešiť štrukturálne príčiny krízy, ale oddialiť ich plné prejavenie a znížiť bezprostredný protestný tlak, "uviedol.
Režim podľa Sommera zároveň bude pokračovať v kontrole verejného priestoru, regulácii informácií a selektívnom zastrašovaní kľúčových aktérov mobilizácie. Kozmetické zmeny sa môžu týkať len personálnych obmien či úpravy rétoriky, základná mocenská architektúra zostane zachovaná, uviedol.
Sommer však upozornil, že menej pravdepodobný, ale relevantný je variant náhlej eskalácie, napríklad v dôsledku ekonomického šoku, tvrdého bezpečnostného incidentu alebo vonkajšieho zásahu, ktorá by mohla krátkodobo narušiť režimovú kontrolu.