Prieskum SCIO: Smer klesol pod 16 percent, opozícia by dokázala vytvoriť vládu s Matovičom

Progresívne Slovensko si už niekoľko mesiacov drží pozíciu lídra v predvolebných prieskumoch, inak to nie je ani v prieskume Agentúry SCIO, realizovanom na nadštandardnej vzorke 4-tisíc respondentov. Dvaja možní partneri sa však pohybujú tesne na hranici zvoliteľnosti.

Bez Matoviča to nepôjde

Lídri opozície majú na konci januára 22,16 percenta, oproti decembru zaznamenali len minimálny posun. 

Výsledky tiež ukazujú, že väčšinová vláda by sa bez Hnutia Slovensko (7,82 percenta) nezaobišla, aj napriek tomu, že oproti decembru stratilo 1,15 percentuálneho bodu.

Do parlamentu by sa dostali s miernym prilepšením aj SaS (7,51 percenta) a KDH (5,76 percenta). Demokratom, ktorí sa podobne ako KDH už niekoľko mesiacov pohybujú na hranici zvoliteľnosti, by svoj hlas dalo 5,74 percenta opýtaných.

Potenciálna koalícia v zložení PS, Hnutie Slovensko, SaS, KDH a Demokrati by mala v parlamente dokopy 88 kresiel, do tesnej ústavnej väčšiny by teda potrebovali ešte dva mandáty. Bez Hnutia Slovensko, s ktorým majú problém spolupracovať viaceré opozičné strany, by im do parlamantnej väčšiny chýbali dvaja poslanci. 

Do parlamentu by sa v januári dostala aj Republika s 11,67 percentami, na zloženie vlády by to však nestačilo.

Koaličný prepad 

Smer (15,5 percenta), najsilnejšia strana súčasnej koalície, prišla v porovnaní s decembrom o 0,81 percentuálneho bodu. Pohoršila si aj SNS (3,37 percenta), ktorá by sa do parlamentu nedostala. Hlas (7,19 percenta) si oproti decembru udržal približne rovnaký preferenčný zisk.

Podľa hlavného analytika SCIO Martina Klusa môže byť za poklesom preferencií ukončenie parlamentnej schôdze v decembri, ktoré sprevádzali slovné a fyzické potýčky poslancov.

Nemusí to však byť jediný dôvod, vplyv mohla mať aj "návšteva Roberta Fica u Donalda Trumpa, pri ktorej diskutovali o mnohomiliardovom energetickom kontrakte zahalenom rúškom tajomstva," konštatuje Klus.

Podľa neho sa nedá vylúčiť, že rolu pri klesajúcich preferenciách Smeru, Republiky či SNS "zohralo aj nehumánne ostreľovanie kritickej infraštruktúry na Ukrajine v snahe vymrznúť jej civilné obyvateľstvo, zatiaľ čo sa tieto strany nijak netaja sympatiami k Putinovmu režimu." 

Pred bránami parlamentu by okrem SNS zostalo aj hnutie Sme rodina (3,82 percenta), Maďarská aliancia (3,58 percenta) a novovzniknuté Právo na pravdu (2,85 percenta).

Práve strana Zoroslava Kollára zaznamenáva nárast oproti decembru o 1,11 percenta. Podľa Klusa za tým môže byť prebiehajúca bilboardová kampaň.