Irán označil rokovania s USA v Ománe za pozitívne, obe strany sa dohodli na pokračovaní rozhovorov

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí označil v piatok atmosféru na rokovaniach so Spojenými štátmi v Ománe za „pozitívnu“. Obe strany sa podľa neho dohodli na pokračovaní rozhovorov, informuje agentúra AFP.

O skončení „nového kola jadrových rozhovorov“ medzi Teheránom a Washingtonom v ománskej metropole Muskat informovala o 15.00 h SEČ iránska oficiálna tlačová agentúra IRNA.

„Vo veľmi pozitívnej atmosfére sme si vymenili argumenty a druhá strana sa s nami podelila o svoje názory,“ vyjadril sa bezprostredne po stretnutí Arákčí pre iránsku štátnu televíziu. Ako dodal, obe strany sa dohodli na pokračovaní rokovaní, o ich forme a načasovaní však rozhodnú neskôr.

„Ďalší postup bude závisieť od konzultácií v našich hlavných mestách,“ dodal Arákčí.

Šéf iránskej diplomacie zároveň vyjadril nádej, že sa Spojené štáty zdržia „hrozieb a nátlaku“, aby mohli rokovania pokračovať.

Piatkové rokovania sa podľa neho zameriavali len na jadrovú otázku. „Naše diskusie sa zameriavajú výlučne na jadrovú otázku a s Američanmi sa nezaoberáme žiadnou inou témou,“ povedal pre agentúru IRNA a rozhovory v Ománe označil za „dobrý začiatok“.

Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí na platforme X opísal rozhovory ako „veľmi závažné“. Podľa vyjadrení jeho rezortu diplomacie sa al-Búsajdí separátne stretol s Arákčím aj s americkou delegáciou, zloženou z osobitného vyslanca Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera, ktorý je zaťom a poradcom amerického prezidenta Donalda Trumpa, píše agentúra DPA.

Súčasťou americkej delegácie bol aj hlavný veliteľ amerických síl v regióne admirál Brad Cooper. Práve jeho prítomnosť považoval Irán za „demonštráciu sily“, ako uviedol portál Nur-News.

Trump v uplynulých týždňoch opakovane pohrozil Iránu vojenskou intervenciou, ak nepristúpi na dohodu o svojom jadrovom programe. Zásah predtým obhajoval ako pomoc účastníkom protivládnych protestov.

Republikánsky prezident od nástupu do funkcie vlani v januári obnovil „politiku maximálneho tlaku“ na Irán. Už počas prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami z roku 2015. Podľa nej sa zmiernili sankcie uvalené na Teherán výmenou za jeho obmedzenie jadrových aktivít. Islamská republika v reakcii na odstúpenie USA postupne prestala dodržiavať podmienky dohody a výrazne napredovala v jadrovom programe. Rokovania o možnej novej dohode narušila krátka vojna medzi Izraelom a Iránom vlani v júni.