Vysoký počet daňových výnimiek komplikuje výber daní, upozorňuje Finančná správa

Vysoký počet daňových výnimiek, najmä pri dani z pridanej hodnoty, znižuje prehľadnosť systému a zvyšuje administratívnu náročnosť pre podnikateľov aj štát.

Zároveň umožňuje legálne znižovanie daňovej povinnosti, upozornila v pondelok Finančná správa.

Problémom je šedá ekonomika

„Veľký rozptyl sadzieb dane z pridanej hodnoty a množstvo výnimiek vytvára priestor na legálnu optimalizáciu a komplikuje kontrolnú činnosť. Zjednodušenie systému by pomohlo výberu daní aj podnikateľskému prostrediu,“ uviedol prezident finančnej správy Jozef Kiss.

Kľúčovým problémom je podľa Finančnej správy šedá ekonomika. V nepriznaných tržbách v maloobchode a službách sa každoročne pohybuje približne jedna miliarda eur. Po prepočte na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty ide o potenciálny výpadok 300 až 400 miliónov eur.

Medzi hlavné priority na nasledujúce obdobie preto Finančná správa zaradila aj pokračovanie v boji proti šedej ekonomike.

K ďalším prioritám patrí aj kontrola e-commerce a online platforiem, ďalšia digitalizácia procesov a zavedenie povinnej elektronickej fakturácie od 1. januára 2027.

„Ak má byť výber daní dlhodobo udržateľný, musí ísť ruka v ruke efektívna kontrola, zrozumiteľná legislatíva a primerané daňové zaťaženie. Len tak budú ľudia ochotní dane platiť,“ uzavrel Kiss.

Historicky najvyšší objem

Finančná správa preto v uplynulom roku zrealizovala približne 20-tisíc kontrol registračných pokladníc a zamerala sa na nepriznávanie tržieb v rizikových sektoroch.

Kým pred dvoma rokmi nepriznávalo tržby približne 40 percent kontrolovaných subjektov, v súčasnosti je to na rovni okolo 20 percent. Finančná správa vybrala v roku 2025 na daniach vyše 20 miliárd eur, čo je historicky najvyšší objem.

Oproti roku 2023 ide o nárast približne štyri miliardy eur. Kiss zdôraznil, že rozdiel medzi plánovaným a skutočným výberom daní nemožno interpretovať ako zlyhanie výberu.

„Viac ako tri štvrtiny rozdielu v aktuálnom vyjadrení sú spôsobené makroekonomickým vývojom a legislatívnymi zmenami, ktoré nebolo možné v čase tvorby rozpočtu presne predvídať,“ uviedol.