Bez západného Balkánu nebude EÚ kompletná, vyhlásil Blanár v Čiernej Hore
Bez krajín západného Balkánu nebude Európska únia kompletná, vyhlásil v stredu počas návštevy Čiernej Hory minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár.
Tejto balkánskej krajine zároveň opätovne vyjadril silnú podporu na jej ceste k členstvu v EÚ a v tejto súvislosti zopakoval, že Slovensko je pripravené v prípade potreby poskytnúť svoju expertízu a skúsenosti. Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.
Blanár: Odmietame dvojaký štandard
Blanár na tlačovej konferencii po rokovaní s podpredsedom čiernohorskej vlády a ministrom zahraničných vecí Ervinom Ibrahimovičom zdôraznil, že Slovensko odmieta dvojaký štandard Európskej únie v otázke prístupu ku krajinám západného Balkánu a štátom Východného partnerstva, kam patrí Ukrajina, Moldavsko či Gruzínsko.
„Je veľmi dôležité, aby aspoň jedna krajina zo západného Balkánu sa stala čím skôr členskou krajinou EÚ. Aby sme vyslali pozitívny signál, že to myslíme vážne s tým členstvom a že je tu naozaj šanca sa dostať do EÚ,“ vyhlásil slovenský minister.
Čierna Hora je podľa neho v prístupovom procese absolútne najďalej a mohla by vstúpiť do EÚ v roku 2028, ako si sama vytýčila.
Blanár zároveň odkázal občanom Čiernej Hory, aby boli optimistickejší, pokiaľ ide o napredovanie ich vlasti v prístupovom procese. Podľa neho totiž prevláda istý skepticizmus, sám si však myslí, že Čierna Hora je na dobrej ceste. Slovensko podľa neho vníma aj obrovské úsilie čiernohorských politických strán spojiť sa v otázke integrácie do EÚ.
Ibrahimovič na tlačovej konferencii ocenil slovenskú podporu vstupu celého západného Balkánu do EÚ. Pre Čiernu Horu je v tomto smere podľa neho zrejme najnáročnejšou výzvou otázka právneho štátu.
Vzťahy sú na skvelej úrovni
Minister rovnako vyzdvihol silné priateľstvo Čiernej Hory so Slovenskom, ktoré by sa podľa neho malo ďalej rozvíjať. Blanár tiež poznamenal, že bilaterálne vzťahy štátov sú na skvelej úrovni. Dohodli sa na usporiadaní tretieho zasadnutia medzivládnej komisie pre ekonomickú spoluprácu, kde budú zadefinované oblasti možnej užšej kooperácie.
Politici rokovali tiež o viacerých zahraničnopolitických témach. Šéf slovenskej diplomacie ocenil svojho čiernohorského rezortného partnera za konštruktívny prístup, názorovo sa podľa neho zhodli v otázke, že vojnu na Ukrajine možno ukončiť len diplomatickým úsilím.
Okrem toho diskutovali aj o tzv. Rade mieru sformovanej v súvislosti s Pásmom Gazy, ktorá by podľa Blanára mohla tamojší konflikt pomôcť vyriešiť.
Blanár tiež oznámil, že Čiernej Hora oficiálne podporila kandidatúru Slovenska na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na obdobie 2028-2029.
„Veľmi si to vážime a budeme tvrdými obhajcami dodržiavania medzinárodného práva. Chceme prispieť k reforme bezpečnostnej rady a vôbec OSN, pretože svet už nebude taký, aký sme ho poznali doposiaľ,“ poznamenal Blanár s tým, že dochádza k obrovskej erózii medzinárodného práva, čo je pre Slovensko absolútne neprijateľné.
Ešte pred stretnutím položili ministri na vrchu Gorica veniec k pamätníku Partizánovi - bojovníkovi, ktorý bol postavený v roku 1957 na počesť padlých v národnooslobodzovacom a protifašistickom boji počas druhej svetovej vojny.
Dopoludnia rokoval šéf slovenskej diplomacie aj s čiernohorským prezidentom Jakovom Milatovičom. Neskôr sa ešte stretne s predsedom vlády Milojkom Spajičom a slovenskými krajanmi v Čiernej Hore.
