Trump chce v Pásme Gazy postaviť vojenskú základňu pre 5000 ľudí, uvádza The Guardian

Americký prezident Donald Trump a jeho administratíva chcú v Pásme Gazy vybudovať vojenskú základňu pre 5000 ľudí. Má slúžiť vojakom nasadeným v rámci medzinárodných stabilizačných síl (ISF), ktorých vznik vychádza z Trumpovho plánu pre Pásmo Gazy, na základe ktorého vzniklo súčasné prímerie. 

Plán na výstavbu základne je podľa serveru The Guardian súčasťou zmluvných dokumentov Rady mieru. Jej prvému stretnutiu dnes vo Washingtone Trump predsedá.

Plány, do ktorých novinári serveru nahliadli, počítajú s postupnou výstavbou vojenskej základne, ktorá bude mať rozlohu približne 1,4 kilometra štvorcového.

Vzniknúť má na juhu pásma a zdroj blízky plánovaniu uviedol, že oblasť už navštívila skupina zástupcov medzinárodných stavebných spoločností so skúsenosťami z vojnových zón, ktoré sa budú o zákazku uchádzať.

Má byť obklopená 26 obrnenými strážnymi vežami, malou strelnicou, bunkrami a skladom vojenského vybavenia. Celá základňa bude obohnaná ostnatým drôtom.

Podľa The Guardian počítajú plány aj s výstavbou siete bunkrov vybavených prepracovanými ventilačnými systémami, v ktorých sa vojaci budú môcť ukryť. Server píše, že nie je jasné, kto je vlastníkom pôdy, na ktorej má základňa aj ďalšie stavby vzniknúť. Zástupcovia Trumpovej administratívy sa k plánom podľa serveru odmietli vyjadriť.

Zhotoviteľ má podľa dokumentov najprv preskúmať oblasť a "identifikovať všetky podzemné dutiny, tunely alebo veľké priestory". Text tým pravdepodobne odkazuje na rozsiahlu sieť tunelov, ktorú teroristické hnutie Hamas v pásme vybudovalo.

Dokument tiež nariaďuje zastavenie prác v prípade, že robotníci odhalia ľudské pozostatky či kultúrne artefakty. Server s odvolaním sa na miestne úrady uvádza, že pod troskami v pásme leží asi 10-tisíc tiel Palestínčanov.

Radu mieru poverila zriadením dočasných medzinárodných stabilizačných síl v Gaze rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Podľa nej budú mať tieto sily za úlohu zabezpečiť bezpečnosť hraníc Pásma Gazy a udržiavať mier v oblasti.

The Guardian uvádza, že nie je jasné, či jednotky zasiahnu v prípade útoku zo strany Izraela či Hamasu. Tiež nie je zrejmé, či sa budú podieľať na demilitarizácii Hamasu, čo je jedna z podmienok ďalšej fázy prímeria.

ISF má vzniknúť ako mnohonárodná vojenská sila zložená z jednotiek, ktoré prisľúbia jednotlivé krajiny. Podľa skorších správ má čítať celkovo 20.000 vojakov. O zaslaní svojich jednotiek do oblasti pred niekoľkými dňami hovorili zástupcovia Indonézie, uvažujú o nasadení až 8 000 vojakov.

Americký prezident Donald Trump zriadil Radu mieru na konci januára. Organizácia, ktorej Trump predsedá, sa má podľa neho zamerať na riešenie globálnych konfliktov.

Mnohí odborníci však majú obavy, že by nová platforma mohla oslabiť OSN. Kým predovšetkým niektorí blízkovýchodní spojenci Washingtonu sa k iniciatíve pripojili, mnoho jeho tradičných západných partnerov sa doteraz drží bokom.

Členmi sú napríklad Izrael, Azerbajdžan, Vietnam, Kazachstan, Uzbekistan, Bielorusko, Argentína, Maroko, Spojené arabské emiráty či Bahrajn, z krajín Európskej únie potom Maďarsko a Bulharsko.