Rozhovor s rádiológom. Čo hovorí na obavy, že nás raz budú liečiť roboty?

Bol to nejaký konkrétny moment, keď ste si povedali, že rádiológiu možno zmysluplne prepojiť s umelou inteligenciou?

Už počas štúdia som sa zaujímal o možnosti, ako by sa dala umelá inteligencia využiť v zdravotníctve. Prišlo mi to ako veľmi silný nástroj na zefektívnenie systému.

Skutočný zlom však prišiel až vtedy, keď som začal pracovať v nemocnici. Zrazu som videl, aké množstvo procesov je v praxi neefektívnych a časovo náročných.

Ako mladý lekár som mal síce skvelých kolegov, no nie vždy mali kapacitu venovať sa mi naplno alebo detailne kontrolovať každé vyšetrenie.

Práve vtedy mi umelá inteligencia začala dávať veľký zmysel – ako podpora a spätná kontrola. Vedel som si porovnať vlastné hodnotenie so systémom a overiť si, či som niečo neprehliadol.

Ak som ja aj umelá inteligencia videli snímku rovnako a obaja sme dospeli k záveru, že pacient je v poriadku, prinášalo mi to väčšiu istotu.

Ako vyzerala vaša cesta k rádiológii a k práci s umelou inteligenciou?

Zvyknem sa smiať, že som bol vlastne prvým používateľom tohto systému. Do nemocnice v Havířove som nastúpil v roku 2022, práve v čase, keď tam prebiehalo pilotné nasadenie systému Carebot. Ako najmladší lekár na oddelení som sa k nemu prirodzene dostal a začal som pracovať s jeho úplne prvou verziou pri popisoch snímok.

O akej verzii systému hovoríme? Na čo bol vtedy zameraný?

Išlo o systém zameraný na vyhodnocovanie snímok hrudníka. Postupne sme začali spolupracovať aj na klinických štúdiách a mňa to veľmi oslovilo. Vždy som mal blízko k technológiám a toto prepojenie medicíny a vývoja mi dávalo zmysel. Spolupráca sa časom rozšírila a s Carebotom dnes spolupracujem už približne dva roky.

Dá sa povedať, že umelá inteligencia pre vás fungovala ako akýsi „backup“, ktorý vás skontroloval?

Presne tak. Nemusel som ísť s každým pacientom za primárom, aby mi ešte raz potvrdil nález. Umelá inteligencia mi slúžila ako podpora a kontrola – vedel som, že s vysokou pravdepodobnosťou je môj záver správny.

Do akej miery sa na umelú inteligenciu dá spoliehať? Veríte jej?

Určite ju treba aj spochybňovať. Dôležité je naučiť sa, v ktorých situáciách a úlohách je spoľahlivá a kde má svoje limity. Nie je to náhrada lekára, ale nástroj, ktorý mu môže výrazne pomôcť.

Čomu sa dnes v Carebote venujete a ako vyzerá vaša každodenná práca?

Keďže som stále lekár, agenda je pomerne široká. Momentálne pôsobím v Prahe, kde sídli aj Carebot. Spolupracujeme s rozsiahlym tímom externých rádiológov – za celý čas ich bolo už viac ako sto.

Mojou hlavnou úlohou je zabezpečovať kvalitné dáta pre tréning systémov umelej inteligencie. Kvalita dát je kľúčová. Preto zbierame snímky zo spolupracujúcich pracovísk a externí rádiológovia ich následne označujú, fokusujú a konzultujú s nami výstupy systému.

Zároveň nám dávajú spätnú väzbu, čo by sa dalo zlepšiť. Ja potom prepájam túto klinickú skúsenosť s vývojom a výskumom, aby systém čo najlepšie fungoval v reálnej praxi.

Musí pacient dať súhlas s tým, že sa jeho zdravotné dáta používajú na tréning systémov umelej inteligencie?

Áno, určite. V našom prípade však pracujeme predovšetkým s anonymizovanými dátami. Väčšinou máme spracovanie dát zmluvne ošetrené priamo s nemocnicami.

Samozrejme, ak ide o klinické štúdie, tam je informovaný súhlas pacientov nevyhnutný. Drvivá väčšina dát, s ktorými pracujeme, je však plne anonymná, rovnako ako aj samotné vyhodnocovanie snímok. Z tohto pohľadu máme celý proces nastavený veľmi dôsledne.

Ak to zjednoduším – dostanete veľké množstvo snímok zo zobrazovacích vyšetrení a systém umelej inteligencie sa na nich...