Aj Fico sa sťažoval na ceny palív keď bol v opozícii. Riešenie Družby závisí od Ukrajiny, vraví Hrabko
Rokovaním so Slovnaftom získala vláda päť dní času na to, aby našla také riešenie pre rastúce ceny palív, ktoré nebude príliš zaťažovať štátny rozpočet. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Premiér Robert Fico v stredu vyhlásil, že najbližších päť dní bude spoločnosť Slovnaft držať samoreguláciu cien pohonných látok. Následne sa jej predstavitelia opäť stretnú s vládou, vyhodnotia situáciu v súvislosti s vojenským konfliktom na Blízkom východe a ropovodom Družba a dohodnú sa, ako postupovať ďalej. Opozícia tento postup kritizovala, premiér podľa nej mohol tlačiť na vládu, aby zastropovala ceny, prípadne znížila spotrebnú daň.
„Mimovládne strany vždy budú kričať a prichádzať s nápadmi, že čo by sa malo stať, ak ceny palív stúpajú. To isté robil Robert Fico, keď bol v opozícii, tiež sa sťažoval na vládu, že nič nerobí a ceny iba stúpajú,“ reagoval Hrabko.
Na margo možnosti, že by sa situácia s palivami stabilizovala v dôsledku sprevádzkovania ropovodu Družba na ukrajinskom území, podotkol, že riešenie závisí od postoja ukrajinskej strany. „Pokiaľ to (Ukrajina, pozn. TASR) nebude chcieť spustiť, tak to nespustí. S tým treba asi pracovať,“ upozornil Hrabko. Za dobrý krok pri hľadaní riešenia problému poškodeného ropovodu označil rokovania Fica so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.
Iniciatíva prezidenta SR Petra Pellegriniho dohodnúť s politickými stranami uzákonenie stavu ohrozenia, keď by bolo možné využiť kapacity našich ozbrojených síl aj v čase mieru, má podľa Hrabka šancu na úspech za predpokladu, že má podporu premiéra. „Robert Fico je preborník, čo sa týka schvaľovania noviel ústavy. Hoci nikdy nemal ústavnú väčšinu, vždy ju dokázal nájsť, keď chcel,“ poznamenal publicista.
Novými podpredsedami KDH sa stali Ján Horecký a Peter Stachura. Rozhodli o tom delegáti celoslovenského snemu KDH, ktorý sa 7. marca konal v Ružomberku. V tom istom čase delegáti kongresu opozičnej SaS odmietli návrh, aby bol bývalý šéf strany Richard Sulík na kandidátnej listine SaS do nasledujúcich parlamentných volieb. Rozhodli tiež o viacerých personálnych zmenách v straníckych orgánoch. V Republikovej rade SaS skončili Jana Bittó Cigániková a Martin Barto, mandát v nej získali Ľudovít Paulis, Peter Čech a Miroslava Bátovská. „Je to čisto vnútrostranícka vec. Akých funkcionárov si strany zvolia, takých budú mať,“ reagoval Hrabko.
Za politicky predčasné však považuje rozhodnutie SaS v čase rok a pol pred voľbami zakazovať účasť na kandidátnej listine svojmu bývalému predsedovi. Považuje to skôr za politický signál o tom, že strana sa zmenila a jej politická identita z čias, keď ju Sulík zakladal, je už minulosťou. „Za SaS najčastejšie vystupujú takzvaní stranícki turisti. Ľudia, ktorí prechádzajú zo strany do strany vždy tam, kde je im to výhodnejšie. Či je to Mária Kolíková, Martina Bajo Holečková, Vladimíra Marcinková, Juraj Krúpa alebo Alojz Hlina. Ja to neodsudzujem, iba upozorňujem, že to je dnešný obraz SaS,“ skonštatoval Hrabko.