Šport v znormalizovanom Československu. Víťazstvo nad Sovietmi sa nesmelo oslavovať, šampiónov režim šikanoval

V čom bol šport za socializmu iný ako dnes? Kde v ňom bolo vidno vplyv vládnucej komunistickej strany?

Šport bol centrálne riadený už od februára roku 1948. Pre päťdesiate roky bolo typické, že sa do čela jednotlivých sekcií dostali funkcionári, ktorí mnohokrát tieto športy nikdy predtým nerobili. Spolu s politickým tlakom zhora to viedlo k tomu, že prebiehali až tragické reorganizácie podľa sovietskeho vzoru, ktoré mnoho zavedených vecí pochovali takmer navždy.

Futbalová liga sa napríklad niekoľko rokov nezmyselne hrala systémom jar-jeseň. Zostupom a postupom medzi súťažami chýbala akákoľvek logika. Bláznivo sa premenovávali oddiely, ako sa hovorilo klubom, a tak napríklad Sparta bola Spartak Sokolovo, Slavia zase Dynamo a Bohemka dokonca Spartak Stalingrad. Násilne vznikli tímy ozbrojených síl na čele s neskoršou Duklou Praha, kam boli zo dňa na deň povolaní špičkoví hráči z civilných oddielov. Mužstvá sa do ligy zaraďovali podľa priemyselných odvetví. A bolo toho viac. Našťastie, v nasledujúcej dekáde šesťdesiatych rokov sa situácia začala upokojovať, kluby sa vracali k pôvodným názvom a už od konca päťdesiatych rokov sa hralo ako inde v Európe zavedeným systémom jeseň-jar, čo platí dodnes.

Po ére mierneho uvoľnenia však počas normalizácie, ktorej sa ako pamätník v knihe venujete najviac, zase prituhlo.

To uťahovanie skrutiek sa rovnako ako v celej spoločnosti vrátilo v sedemdesiatych rokoch, keď aparát KSČ opäť upevňoval svoje pozície cez Československý zväz telesnej výchovy (ČSZTV, pozn. red.). Na čele klubov stáli funkcionári a preverení straníci zo štátnych podnikov. Hráči, ktorým sa blížil koniec kariéry, už zase nemohli odchádzať na Západ ako na konci šesťdesiatych rokov, keď to predsa len išlo. Paradoxné na tejto dobe je to, že za socializmu dosiahla korupcia vo futbale obrovské rozmery, čo sa na verejnosti prevalilo až v deväťdesiatych rokoch v spomienkach rôznych funkcionárov a hráčov. Aj keď treba priznať, že mnohé z toho vo futbale prežíva dodnes.