„Podnikatelia, ktorí znižujú mzdu na jeden alebo dva dni za vynechanie práce, zapríčiňujú, že ženy majú pocit, že nemajú inú možnosť, ako si nechať odstrániť maternicu, aby im menštruácia alebo tehotenstvo nebránili v práci,“ uviedla Ritu Bharadwajová z Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie a rozvoj, think-tanku so sídlom v Londýne.
Bharadwajová je hlavnou autorkou výskumu, ktorý ukázal, že mnohé z migrujúcich robotníčok sa rozhodli podstúpiť hysterektómiu (odstránenie maternice), aby mohli pracovať ešte ťažšie. Môže za to sucho, ktoré núti chudobné indické ženy k vykorisťujúcej práci v cukrovej trstine v indickom štáte Maháraštra.
Roky neúspešných monzúnov, extrémnych horúčav a sucha viedli obyvateľov okresu Beed v štáte, ktorý je najväčším producentom cukru, k tomu, aby odišli a stali sa nádenníkmi na cukrových plantážach, uvádza sa v správe inštitútu.
Z výskumu vyplynulo, že viac ako polovica žien z Beedu, ktoré odišli pracovať na cukrové plantáže, podstúpila operáciu na odstránenie maternice. Na porovnanie: takýto zákrok podstupuje pätina žien v rovnakom okrese, ktoré zostali v domácnosti.
„Hysterektómie sú prejavom ekonomických ťažkostí v regióne, ktoré sa ešte zhoršujú v dôsledku klimatickej krízy,“ dodala s tým, že zistenia zdôrazňujú ďalekosiahle — a ťažko vyčísliteľné — straty a škody spôsobené zmenou klímy.
Rastúce horúčavy a extrémne počasie spôsobené zmenou klímy sužujú samostatne hospodáriacich roľníkov v Indii aj iných krajinách, čo vedie k častejším neúrodám, ktoré nútia ľudí migrovať za prácou.
Zdravotné riziká
V meste Beed sa počas tridsaťročného obdobia do roku 2011 vyskytovali výrazné suchá raz za päť rokov. Avšak výskumníci zistili, že v desaťročí končiacom sa v roku 2022 sa frekvencia rokov s nedostatkom zrážok až zdvojnásobila.
Podľa výskumu, ktorý zahŕňal rozhovory s viac ako 400 rodinami z Beedu, sa kvôli nedostatku dažďa a ďalším faktorom, vrátane dlhov a nedostatočnej informovanosti o systémoch sociálneho zabezpečenia, čoraz viac ľudí rozhodlo migrovať za prácou.
Dodávatelia pracujúci pre cukrovary uprednostňujú zamestnávanie párov, kde manželia kosia trstinu a manželky sa starajú o čistenie a nakladanie. Podľa správy zarábajú približne 250 indických rupií, v prepočte necelé tri eurá, za každú tonu trstiny, ktorú naložia. Ich pracovná doba je pritom 12 až 16 hodín denne.
Mnohé ženy sa boja, že sa ich skromný príjem zníži. Ako sa uvádza vo výskume, nemajú k dispozícii žiadne sociálne zabezpečenie, preto vyhľadávajú hysterektómiu na súkromných klinikách. Dodáva sa, že často ani nevedia o možných zdravotných rizikách.
Bolesti chrbta a kĺbov, osteoporóza, panvové ťažkosti a psychické problémy patrili medzi bežné zdravotné problémy, ktoré uvádzali ženy, ktoré podstúpili tento zákrok, uviedla Bharadwajová. „Hovorili sme s 20- až 25-ročnými ženami, ktoré po podstúpení hysterektómie pociťovali príznaky menopauzy,“ dodala.
Žaloba situáciu nezmenila
Súkromné nemocnice vykonávajú hysterektómie pre “rýchle peniaze“, povedal Narendra Gupta z neziskovej organizácie Prayas so sídlom v indickom štáte Radžastan, ktorý sa na novom výskume nepodieľal.
Žaloba, ktorú podal Gupta, podnietila indický najvyšší súd, aby minulý rok nariadil vláde prijať opatrenia proti lekárom a nemocniciam, ktoré vykonávajú zbytočné hysterektómie. Uviedol, že ženy často čelia nepriamemu tlaku zo strany svojich zamestnávateľov.
Po správach v médiách — vrátane vyšetrovania nadácie Thomson Reuters Foundation — o prudkom náraste počtu hysterektómií okresná správa mesta Beed v roku 2019 uviedla, že súkromné nemocnice budú potrebovať jej povolenie na vykonávanie tohto zákroku.
Výskumníci IIED však zistili, že mnohé ženy napriek tomu zákrok podstupia, avšak v súkromných nemocniciach susedných okresov. „Opatrenie nezastavilo hysterektómie, pretože sa snažilo liečiť len symptóm, nie hlavnú príčinu,“ povedala Bharadwaj.
Článok Thomson Reuters Foundation autorsky doplnila Viktória Novotňaková. Text vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
